9. PLAMIENOK V DUŠI
Počet zobrazení: 2920
Na druhý deň ráno už bolo vidieť praktické výsledky Kirinho pozitívneho ladenia a nového kamarátstva s babkou na susednej posteli. Babka hneď ráno pokračovala v tréningu, aby lepšie bolo. Hýbala necitlivou nohou koľko sa dalo, na raňajky zjedla pol rožka, vypila šálku čaju a sama sa posediačky celá poumývala a dokonca sa bez pomoci vrátila celkom sama celé dva kroky od umývadla do postele. Sama si zapravila pyžamo a aj s chorou nohou, ktorú jej doteraz vždy museli vykladať, vhupla do postele...
PLAMIENOK V DUŠI
Na druhý deň ráno už bolo vidieť praktické výsledky Kirinho pozitívneho ladenia a nového kamarátstva s babkou na susednej posteli. Babka hneď ráno pokračovala v tréningu, aby lepšie bolo. Hýbala necitlivou nohou koľko sa dalo, na raňajky zjedla pol rožka, vypila šálku čaju a sama sa posediačky celá poumývala a dokonca sa bez pomoci vrátila celkom sama celé dva kroky od umývadla do postele. Sama si zapravila pyžamo a aj s chorou nohou, ktorú jej doteraz vždy museli vykladať, vhupla do postele a zakryla sa paplónom. Dokonca aj misu si vypýtala v správny čas. Sestričky užasli.
„Babka, veď vy skáčete do postele ako srnka,“ nešetrila Kira chválou vidiac potešiteľné výsledky svojej cielenej pozitívnej motivácie.
„Ozaj?,“ tešila sa babka so širokým úsmevom. „Asi ozaj bude lepšie,“ dodala a už sa priam tešila na vizitu.
„Tak ako, babi?,“ spýtal sa mladý lekár.
„Lepšie, pán doktor, oveľa lepšie. Aj nohou už hýbem lepšie,“ chválila sa babka so širokým úsmevom.
„Dobre,“ povedal lekár vecne. „Dnes Vás prevezieme na interné a pripravíme Vás na operáciu.“
Babka sa strhla a veľkými prekvapenými očami hľadala vysvetlenie u svojej susedky. Rýchlo však oči opäť sklopila, ľahla si na posteľ a zakryla si tvár rukou. Kira postrehla ako zhasla žiara a náhle vyprchala nádej, ktorá znovu začala pulzovať v jej starých žilách. V kútikoch očí sa na vráskavej tvári objavili malinké slzičky strachu.
Po vizite sa babka síce celkom dobre pozviechala, ale plamienok v duši, ktorý Kira tak vďačne rozfúkavala sa už nerozhorel.
„Veda je dneska na vysokej úrovni. Oni najlepšie vedia, čo robia. A čo je pre nás najlepšie,“ konštatovala babka, aby upokojila seba i svoju novú kamarátku Kiru.
„Ale ako ste tomu rozumeli?“ začala klásť otázky. „Čo je to interné? Čo mi budú operovať? A kto ma pobalí? Deti by mali prísť až poobede,“ trápila sa.
Kira sa snažila babku upokojiť, ale chápala, že babka rozozná falošnú útechu. Veď ani ona toho viac nevedela. Tak striehla celé dopoludnie na lekára, ale až po obede sa jej ho podarilo zastihnúť v ambulancii.
„Pán doktor, „ zaklopala na otvorené dvere, „môžem? Ráno ste babku veľmi vyplašili. Nevie aká operácia ju čaká, a ani prečo bude prevezená na interné. Bojí sa odtiaľto odísť...“
Lekár odsunul stoličku a vyskočil od modrej obrazovky svojho počítača, prešiel chodbou a sadol si na peľasť babkinej postele. „Čoho sa bojíte, babi?“, vzal babku za ruku a pekne jej všetko vysvetlil. Ale babkin strach už nezmizol. Sestričky ju pobalili, sanitári vyložili na vozík a za protestu sestričiek, že má hlavu nižšie ako nohy, ju bez dlhého mávania odviezli preč.