JUHOAMERICKÉ MATÉ

STROM INDIÁNOV A BOHOV
Indiáni Guaraní, žijúci na hraniciach Argentíny a Paraguaja, si rozprávali legendy o strome bohov, úžasnej liečivej rastline, ktorej účinky dobre poznali a využívali. Nazývali ju caáiguá (caá znamená výborná rastlina) . Ich súkmeňovci, Indiáni Quechua z oblasti ležiacej na územiach Peru, Bolívie a severnej Argentíny, volali tento strom mati. Práve tento názov sa udomácnil aj medzi Španielmi, ktorí kolonizovali indiánske územia a spoznávali strom bohov, cezmínu paraguajskú, a nápoj pripravený z jej listov. Ten je dodnes vo svete známy ako maté.

CEZMÍNA PARAGUAJSKÁ
Čaj maté sa získava sušením mladých lístočkov a púčikov cezmíny paraguajskej (Ilex paraguariensis). Cezmína je pekný strom bežne dorastajúci do výšky 8-15m, ktorý od septembra do decembra kvitne malými bielymi kvietkami. Na plantážach sa však pestujú stromy maximálne do výšky 5 m.

TAJOMSTVO TUKANOV
Ak by ste si chceli tento druh cezmíny vypestovať zo semienok, nestačí ich len prisypať výživnou pôdou a výdatne polievať. Ich obal je totiž príliš tvrdý na to, aby samé vyklíčili. Jezuitskí misionári, mnísi, ktorí šírili kresťanstvo v Južnej Amerike, sa snažili tento čaj pestovať. Zakladali prvé plantáže čaju maté a úspešne s ním obchodovali. Pomerne dlho im však trvalo, kým prišli na tajomstvo množenia rastliniek zo semien. Toto tajomstvo si potom úzkostlivo strážili. Tvrdé semená cezmíny paraguajskej musia totiž najprv prejsť tráviacim traktom veľkozobých vtákov tukanov. Tráviace šťavy leptajú a zoslabujú obaly semien a tie, až keď sa dostanú spolu s trusom von, sú schopné vyklíčiť. Takto to po prvý raz popísal francúzsky lekár a botanik Aimé Bompland začiatkom 19. storočia, keď prišiel do Buenos Aires, aby vyriešil problém klíčenia semienok maté, komplikujúci zakladanie nových plantáží. Na pestovanie čaju maté potrebujete vytvoriť tropické podmienky typické pre Južnú Ameriku. Cezmíne sa dobre darí vo veľmi vlhkom prostredí, kyslejších (pH 5,8-6,8) humóznych pôdach a v záplave slnečného svetla. Pokusy zakladať plantáže mimo Ameriky nedopadli dobre.

SPRACOVANIE MATÉ
Hlavná sezóna zberu maté trvá od mája do septembra. Mladé konáriky sa osekajú mačetami a nahromadia sa na kopy. Okolo nich sa založia ohne, aby horúčava inhibovala enzýmy spôsobujúce samovoľnú fermentáciu. Následne sa lístky dosušujú horúcim vzduchom. Tento prvý krok výroby yerba maté sa nazýva sapecado. Potom prichádza na rad canchero, hrubé drvenie. Rozdrvené listy sa nechajú zrieť vo vreciach pri normálnej teplote vzduchu zhruba 9-12 mesiacov. Za tento čas získa yerba maté svoju charakteristickú vôňu a chuť. Proces sa môže urýchliť dosušovaním teplým vzduchom, ale aj potom trvá asi mesiac. Na konci celého procesu sa lístky eš- te raz drvia, preosievajú sa sitami a vhodne sa zmiešavajú. Výsledkom je yerba maté - zelené maté. To sa môže ešte pražiť, aby sa premenilo na drsnejšie pražené maté, maté pampéro.

ČAJ JEZUITOV
Zásluhu na rozšírení pitia maté a zakladaní čajových plantáží mali jednoznačne jezuiti. Hoci najprv pitie maté považovali za hriešny zvyk, ktorý bol dokonca posudzovaný pred inkvizičným tribunálom v Lime v roku 1610, čoskoro odpozorovali jeho pozitívny vplyv na ľudí. Ako prvé si jezuiti všimli, že maté znižuje účinky pitia silného alkoholu chicha, ktorí si domorodci pripravovali skvasením plodov karobových stromov. Poznávaniu zdravotných účinkov maté sa misionári venovali podrobnejšie a začali si nielen najímať zberačov maté nazývaných tarraferios, ktorí hľadali divoko rastúce stromy v džungli, ale pomerne rýchlo začali i zakladať prvé plantáže. Vďaka jezuitom sa pitie maté rozšírilo pomedzi všetky spoločenské vrstvy. Maté sa nazývalo čaj jezuitov alebo paraguajský čaj. Keď v roku 1767 kráľ Karol III. stiahol svojich mužov zo španielskych domínií, odišli s kolonizátormi i jezuitskí misionári. Plantáže maté osireli a stratili sa v divoko rastúcej džungli.

MATÉ V EURÓPE
Prvé vzorky čaju maté sa dostali do Európy prostredníctvom expedície, ktorú viedol Louis A. de Bougainville v roku 1764. Maté však Európanov veľmi nezaujalo a ďalších 50 rokov zostalo nepovšimnuté. Vedecké a obchodné kruhy sa o maté začali zaujímať až prostredníctvom už spomínaného botanika Aimé Bomplanda, ktorý sa zaujímal o kultivá- ciu, rozmnožovanie a pestovanie maté. Začiatkom 20. storočia, keď vzrástol celosvetový záujem a dopyt po dobrých čajoch, sa pestovanie maté obnovilo, a úspešne prosperuje dodnes.

TEKVIČKA KALABASA
Domorodí Indiáni pôvodne sŕkali horúce maté z hlinených nádob a lístočky cedili cez zuby, aby ich následne mohli hlasno vypľúvať na zem. Tradične sa však maté pije z vydlabaných a vysušených tekvičiek, plodov popínavej rastliny Lagenaria vulgaris, ktoré sa volajú kalabasa (niekedy sa tekvičky nazývajú aj rovnako ako nápoj, ktorý sa z nich pije - maté). Priamo do kalabasy sa nasypú lístočky maté a zalejú sa vriacou vodou. Maté sa z kalabasy pije čo najhorúcejšie. Kalabasy sa stali i predmetom záujmu zberateľov a okrem klasických vydlabaných, zdobených či nezdobených kalabás sa vyrábali aj z dreva zdobeného meďou alebo zo striebra. Ale znalci vždy tvrdili, že klasická prírodná kalabasa dáva čaju maté špecifickú chuť a nedá sa ničím nahradiť. Kalabasy okrúhleho tvaru sa volajú galleta a tradične sa používajú na nesladené maté (cimarrón). Z hruškovitých kalabás poro sa popíja najmä sladké maté. Ak používate kalabasy z prírodných materiálov, jednoznačne neodporúčame sypať do nich cukor a ani používať iné dochucovadlá či arómy. Kalabasy by mohli zvnútra ľahko splesnivieť, čo sa pri správnom používaní nestáva ani po mnohých rokoch.

SLAMKA BOMBILLA
Ku kalabase neodmysliteľne patrí i slamka bombilla (bombília). Pôvodne sa zhotovovala z dutého bambusu, ku ktoré- mu sa na spodnej strane uplietla sieťka z konských vlasov, aby sa rozdrvené lístočky maté nedostávali do úst. Alebo sa do spodnej časti drevenej alebo bambusovej slamky navŕtali drobné dierky. Dnes sa používajú predovšetkým kovové bombilly, ktoré sa na spodnom konci mierne rozširujú, vytvárajúc dômyselné sitko. Často sa zdobia a tvarujú sa tak, aby sa z nich pilo čo najpohodlnejšie. Dokonca sa vyrábajú i umne vykrivené bombilly na pitie maté poležiačky v posteli. Maté by sa bombillou nemalo v kalabase miešať, ale pije sa také, aké je. V ortodoxnejších skupinách sa považuje za nevhodné dotknúť sa prstami bombilly. V ruke by sa mala držať len kalabasa.

STIMULÁTOR MATEÍN
Maté je veľmi aktívny nápoj s pomerne výrazným obsahom kofeínu, ktorý sa u maté označuje ako mateín. Má s kofeínom rovnakú podstatu podobne ako teín v čaji. Niektoré klinické štúdie poukazujú na to, že aj ľudia, ktorí neznesú kávu, pozitívne reagujú na mateín v maté. Je dokázané, že nie všetky xantíny (kofeín, teín, mateín) sa správajú v ľudskom tele rovnako. Vedci poukazujú na to, že hoci ide o zlúčeniny prakticky identické, ich účinok sa mení práve vzhľadom na komplex ďalších látok, ktoré sa uvoľňujú do nálevu. Nie je teda jedno, čo pijeme čaj, kávu alebo maté. Každý nápoj má svoje špecifiká v účinkoch na ľudský organizmus. Mateín napríklad stimuluje centrálny nervový systém a na rozdiel od kofeínu z kávy nie je návykový. Jeho pravidelné pitie zvyšuje kvalitu bdenia i spánku.

AKO SI PRIPRAVIŤ MATÉ
Množstvo maté nasypaného do kalabasy býva rôzne. Závisí od subjektívneho pocitu i od množstva osôb, ktoré budú maté spolu z jednej kalabasy popíjať, ako býva v Južnej Amerike dobrým zvykom. Tradične sa nasype maté až do 1/4 objemu kalabasy a zvyšné 3/4 sa dolejú vodou. Ak máte radi jemnejšie čaje, odporúčame nasypať do kalabasy 2-3 čajové lyžičky maté, zaliať ho cca 90°C teplou vodou a piť také horúce, ako sa len dá. Po dopití si maté zalejte podľa chuti ešte niekoľkokrát, kým lístočky nevychladnú. Ak pripravujete maté pre viacerých ľudí sediacich v kruhu, môžete nasypať do kalabasy rozdrvené lístočky maté až do polovice objemu kalabasy a zalejete ich horúcou vodou. Podľa tradície by ste mali prvý nálev vypiť sami, aby ste poznali kvalitu, chuť a silu maté, ktoré pripravujete. Prvý nálev býva často trpký. Po dopití zalejete maté znova a podáte ho v smere hodinových ručičiek prvému susedovi, sediacemu v kruhu. Slamka bombilla, ponorená v maté, by mala smerovať k nemu. Po dopití maté opäť zalejete horúcou vodou a podáte ďalšiemu priateľovi, sediacemu v kruhu. Maté môžete zaliať 5-10-krát podľa chuti. Osoba, ktorá dolieva maté a stará sa o jeho pohyb medzi popíjajúcimi, sa nazýva cebador. Lepšie juhoamerické rodiny mali na tento účel vycvičeného špeciálneho sluhu, ktorý mal na starosti iba rituál popíjania maté.

SLNEČNÉ MATÉ
Počas pekných slnečných dní si vyskúšajte pripraviť slnečné maté tereré. Do veľkého skleneného pohára nasypete podľa chuti maté a zalejte ho studenou, najlepšie pramenitou vodou. Pohár prikryjete, postavíte na slnečné miesto a necháte macerovať asi hodinu, prípadne podľa chuti i celý deň. Slnečné maté je samo o sebe veľmi príjemné, ak sa pije také vlažné, aké je. Môže sa však podávať i s ľadom, ovocnými džúsmi, citrónom či koreninami. Zaujímavé je i maté s mliekom. Stojí za to s maté experimentovať. Na zdravie!

Maté je výborným základom aj pre iné liečivé rastliny, preto sa doň často pridávajú rôzne byliny a koreniny.

Maté poznali juhoamerickí Indiáni už pred tisícročiami. Svedčia o tom nálezy pozostatkov maté a nádob na ich pitie na starých pohrebiskách. Potomkovia Indiánov Guaraní používajú maté dodnes pri kruhových šamanských rituáloch.

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Autori textu: Alena a Vladimír Ondejčíkoví, Čajovňa dobrých ľudí
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 11.

Výber z JUHOAMERICKÝCH YERBA MATÉ nájdete aj v našom e-shope: