BONSAJE NA OSTROVE JÁVA

STROMY NA OSTROVE VULKÁNOV

Na Jáve rastie mnoho zaujímavých, pre nás exotických drevín. Mnohé z nich spolu s ďalšími rastlinami sú súčasťou moslimského herbára liečivých rastlín, ktoré obyvatelia Jávy s obľubou využívajú dodnes.

Ifah, indonézska znalkyňa čajov a bylín, chodila s nami po čajových plantážach v horách pod Bandungom a okrem čajovníkov nám ukazovala i listy rastlín, ktorými sa moslimovia liečia. Slávny repelentný strom neem (Azadirachta indica), chlebovníky (Artocarpus heterophyllus), kakaovníky (Theobroma cacao), sladovky (Glycyrrhiza glabra) či omamne voňavé stromy ylang-ylang (Cananga odorata).

Indonézska Jáva leží kúsok pod rovníkom. Má tropickú klímu a je vulkanickým ostrovom s vysokou koncentráciou aktívnych sopiek a stratovulkánov. Stromy i čajové kríčky na čajových plantážach rastú v sopečných pôdach zväčša priamo na svahoch sopiek. No nielen rast stromov je ovplyvnený vulkánmi. Aj obyvateľstvo Jávy bolo nútené migrovať po veľkých erupciách, pretože krajina sa pokryla sopečným prachom a na mnoho rokov sa stala neobývateľnou.

MYSTICKÁ JÁVA

Prví hinduisti prišli na Jávu asi v 7. storočí. Putovali z Indie cez Kambodžu a Sumatru a usadili sa v oblasti centrálnej Jávy na náhornej plošine Dieng vo výške 2000 m. Za 200 rokov tu z čierneho sopečného kameňa postavili vyše 400 chrámov oslavujúcich hrdinov prastarého eposu Mahabharáta. Napriek nepokojnému podložiu časť chrámov sa zachovala dodnes. Stoja uprostred parku psychotropných drevín, ktoré k ním podľa domorodcov patria.

Je zaujímavé, že hinduistické stavby a chrámy na Jáve nápadne pripomínajú stavby Máyov. Dokonca iba tu na náhornej plošine Dieng na Jáve a pri pyramídach Máyov v Mexiku rastú stromy carica, príbuzné ovociu papaya. Náhle mohutné erupcie v 9. storočí vyhnali hinduistov z Diengu. Presunuli sa celkom na východ ostrova k malebnému, no rovnako nebezpečnému vulkánu Bromo a na susedný ostrov Bali, kde si tiež neužili veľa pokoja. Hinduistov na Jáve vystriedalo moslimské obyvateľstvo so svojimi tradíciami a obľúbenými drevinami.

ROK BONSAJOV V INDONÉZII

Taká menšia migrácia aktívnych milovníkov bonsajov z celého sveta smerovala na Jávu koncom roka 2014. V októbri sa tu totiž konali 2 veľké medzinárodné výstavy, ktorých sa naozaj oplatilo zúčastniť. Známy tvorca bonsajov Robert Steven organizoval kreatívnu výstavu bonsajov v Yogyakarte a Budi Sulistyo v Bandungu a na Bali. Oboch indonézskych bonsajistov už predtým dobre poznali, pretože navštívili Slovensko a vystúpili na medzinárodnej výstave Bonsai Slovakia. Robert Steven v roku 2007 a Budi Sulistyo s manželkou Titik v apríli 2014. A tak sme radi prijali ich pozvanie a možnosť zúčastniť celého programu dvoch zaujímavých výstav.

GRAND INDONESIAN BONSAI & SUISEKI EXHIBITION – BANDUNG-BALI

Veľká indonézska výstava bonsajov a suiseki bola zorganizovaná na oslavu 35. výročia Indonézskej bonsajovej asociácie. Jej prvá časť sa konala v Bandungu, významnom centre západnej Jávy. Medzinárodná skupina demonštrátorov a V.I.P. hostí sa do Bandungu presúvala z Jakarty, kam sme všetci prileteli. Bandung sa nachádza pomerne vysoko v horách za frekventovaným horským priesmykom Punčak, ktorý je známy neustálymi dopravnými zápchami, horskou klímou, čajovými plantážami a safari parkom. My sme však mali ešte jeden cieľ navštíviť slávnu horskú vilu majstra menom Paiman Mak. Neverili by sme, že autobusy môžu prejsť tak závratnými strminami bez toho, aby sa prevrátili. Vlastne sme tak strmé cesty ešte nikdy nevideli ani v Himalájach, ani v Andách. A tak sme si všetci nahlas vydýchli, keď sme zdraví dorazili do slávnej vily milovníka čínskej kultúry. Udržovaná záhrada, malá zenová čajovňa, rybársky domček, kolekcia bonsajov a suiseki, poetické pergoly so vzácnymi popínavými rastlinami obsypanými kvetmi, košaté stromy, monumentálne kamene na trávniku, výhľad na vulkány, skvelý obed, prípitok zo stoniek z čerstvo odseknutých bambusov a čaj od majstra školy Urasenke boli príjemným úvodom výstavy, ktorá sa začínala v Bandungu na druhý deň.

Organizátori si dali záležať. 700 bonsajov reprezentujúcich tropickú flóru Indonézie bolo vystavených vonku v areáli Kota Baru a 200 suiseki v hale, ktorá však tak celkom nestačila kapacitou. Medzi bonsajmi prevažovali listnaté druhy, typické pre rovníkové pásmo: santigi (Pemphis acidula), cemara udang (Casuarina equisetifolia), lohansung (Podocarpus macrophyllus), serut (Streblus asper), phusu (Eugenia lineata), beringin (Ficus benjamina), anting putri (Wrightia religiosa), asam jawa (Tamarindus indica), klampis (Acacia), sisir (Cudrania conchichinensis), hokkiantea (Carmona microphylla) a medzi nimi sem tam Juniperus chinensis Shimpaku ...

KUNIO KOBAYASHI

Jasnou hviezdou výstavy v Bandungu bol japonský majster Kunio Kobayashi. Skvelý, príjemný, stále dobre naladený. Pred rokmi sme navštívili jeho Palác bonsajov v Japonsku a obdivovali sme prepracovanosť jeho interiérov podľa učenia keido v dokonalom súlade s krásou stromov. Aj tu na Jáve Kunio ukázal svoje umenie. Predviedol najlepšie tvarovanie, aké sme kedy vo svete videli. Bravúrny výkon, pri ktorom vytvaroval veľký stom za 3 hodiny. Pritom s ľahkosťou vyliezal na vysoký podstavec, na ktorom bol strom postavený, odtiaľ na veľkú misku a nakoniec sa pri dolaďovaní detailov posadil na mohutný jin vysoko nad hlavami pomocníkov. Predviedol svoju úplnú koncentráciu, majstrovstvo a dobrú kondíciu. A potom ešte celý večer spieval a veselo tancoval na pódiu. Pozvanie do Indonézie prijal až na poslednú chvíľu, no bolo príjemné zažiť ho. Venoval nám svoje nové knihy a dokonca sa ponúkol, že nám ich príde osobne podpísať na hotelovú izbu. Veľká duša, dokonalý majster, skvelý Kunio Kobayashi.

LINGNAN ŠKOLA Z GUANGZHOU

Pre domáce publikum boli mimoriadne príťažliví majstri z južnej Číny a Hong Kongu. Huang Jiu Wei (Čína), Chen Chang (Čína) a medzinárodný konzultant WBFF Ng Sing Fat (Hong Kong). Strihali, prestrihávali, vystrihovali konáriky veľkých hustých tropických stromov a trpezlivo vysvetľovali svoje techniky domácim bonsajistom, ktorí ich stále obklopovali. Na druhý deň vytvorili ešte zaujímavú krajinku, na ktorej vysvetlili proporcionalitu a potrebnú hĺbku tvorby podľa ich školy. Reprezentovali slávnu juhočínsku školu Lingnan, ktorá využíva pri tvorbe penjingov len dokonalý strih vetvičiek často celkom bez drôtovania. Stromy sa podľa nej tvarujú dôkladným strihom, ktorý im dáva poetickú krásu a prirodzený vzhľad.

Aj ostatné tvarovania v Bandungu stáli za to. Vystúpil usmievavý Shinichi Nakajima (Japonsko) a náš dobrý priateľ, tvorca nového Lo štýlu - Min Hsuan Lo (Taiwan) so svojimi žiakmi. Trochu rozpačité bolo tvarovanie Jose Luisa Rodrigueza z Portorika.

Výstava v Bandungu mala i druhú časť, pokračovala na ostrove Bali. No nás už odvážal vlak z hôr západu cez ryžové polia dole do nížin centrálnej Jávy na ďalšiu výstavu bonsajov, do kráľovského mesta Yogyakarta.

INTERNATIONAL BONSAI ART & CULTURE BIENALE – YOGYAKARTA

Yogyakarta má zvláštnu atmosféru a je najkrajším mestom na Jáve. Chrámy, indonézska batika, trhy s vtákmi, cibetková káva, monumentálny budhistický chrám Borobudur i impozantný hinduistický Prambanan, aktívny stratovulkán Merapi, ktorý naposledy chrlil lávu v roku 2010, tieňové bábkové divadlo a všadeprítomný prastarý milostný epos Ramayana. A hoci sa práve počas nášho pobytu zvolil nový indonézsky prezident Joko Widodo, v Yogyakarte stále žije aj sultán, ktorý nás, bonsajistov zďaleka, pozval na večeru do svojho paláca Keraton. Robert Steven mal zjavne zmysel pre humor, keď nás vyzval, aby sme prišli na túto slávnostnú večeru oblečení v národných krojoch alebo v maskách. A tak Pedro Morales z Portorika prišiel k sultánovi oblečený za piráta a William N. Valavanis (USA) si preberal cenu s veľkou čelenkou indiánskeho náčelníka. My sme hájili farby Slovenska v hokejových tričkách.

BONSAJE A MERYLIN MONROE

Takto humorne bola ladená i expozícia bonsajov. Indonézski bonsajisti sa naozaj vyhrali s bláznivými nápadmi. Merylin Monroe s rozfúkanou sukňou za bonsajom „šľahaným vetrom", bonsaje vo vnútri kníh, fotoaparátov i starého televízora, na povrchu Mesiaca, i na golfovom trávniku, pred špinavou stenou sprayerov, bonsajisti uväznení v klbkách drôtov i nahý Robert za závesom s nožnicami v ruke. Zaujímavé, kreatívne, nevšedné, odviazané, divoké, provokatívne, miestami hraničiace s gýčom, ale každopádne zaujímavé spestrenie svetovej bonsajistiky.

VOJENSKÁ PEVNOSŤ OŽILA

Výstava bonsajov bola inštalovaná na známom hlavnom bulvári Malioboro v starej holandskej vojenskej pevnosti Vredeburg. Bonsaje boli na nádvorí, na terase, v hale so zbraňami a historickými nožmi, v spoločenských sálach. Ponad ne sa tiahli šnúry vlajok zúčastnených štátov. I tá naša, malá slovenská.

Z bonsajových tvarovaní nás najviac zaujala veľká jedinečná krajinka, ktorú vytvorila Prof. Amy Liang, ktorú sme poznali ešte z 1. slovenskej bonsajovej expedície na Taiwan, ktorú sme organizovali v roku 2009. Dobrý bol aj Robert Steven, ktorý sa na domácej pôde nedal zahanbiť. Jun Ilaga z Filipín, zaujal tým, že ostrihal stromy tak, že na nich nezostala žiadna zelená hmota a potom odstrihnuté konáriky pridrôtoval späť na konce vetvičiek, aby si diváci vedeli predstaviť, ako bude krajinka vyzerať, keď o pár týždňov stromy obrašia.

Rozdali sa ceny, utužili priateľstvá, cvakali spúšte fotoaparátov a my sme spolu niektorými s bonsajistami odleteli na Bali, pozrieť si ďalšie nepokojné vulkány, mystické chrámy a bonsajové záhrady...

Galériu fotografií z oboch výstav nájdete na www.e-bonsai.eu

Text a foto: RNDr. Alenka Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík
Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
www.e-bonsai.eu
www.e-tea.eu