ČAJ NÁŠ KAŽDODENNÝ

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Ako plynul čas ľuďom,
ktorí nastúpili
s kufríkom veľkých nádejí
na loď smerujúcu do neznáma,
aby na malom ostrove
tam, kdesi v diaľke,
spojili svoj život s čajovými kríčkami
a tmavým Tamilmi,
ktorí tu tak isto neboli nikdy doma...

ŽIVOT BRITSKÝCH PLANTÁŽNIKOV

   Nielen indickí Tamilci nachádzali na čajových plantážach svoj nový domov. Väčšina plantáží vznikla počas britského koloniálneho panstva najmä vďaka tomu, že Briti boli známymi milovníkmi dobrého čaju. Posedenie pri čaji malo neodmysliteľné miesto i v rozvrhu dňa tých najzaneprázdnenejších ľudí. A s rovnakou vášňou s akou vedeli svoj čaj vychutnať, prichádzali na malý ostrov v mori slanej vody ďaleko od hmlistého Londýna, aby tu zasvätili svoj život pestovaniu a spracovaniu čaju. Väčšina z nich milovala svoju prácu nadovšetko a mnohí zostávali na ostrove dlhšie, ako bolo nevyhnutné, alebo sa naň často vracali. Prví plantážnici, ktorí prichádzali na Ceylon, boli poväčšine Angličania, Škóti a Íri. Boli to mladí chlapci z ľudových škôl alebo z univerzít, často však i ľudia vo výslužbe. Spočiatku sa zvyčajne zamestnávali vo firmách ako asistenti na 3 až 5 ročnú dohodu. Začínali s opaterou asi 200 - 300 akrov čaju. Dostávali slušný plat, ktorý sa každým rokom zvyšoval, bezplatné ubytovanie, dvoch sluhov, záhradníka a sluhu do domu, bezplatné palivo a čajový dôchodok. Časom sa tí šikovnejší mohli prepracovať na pozíciu staršieho asistenta sinna durei, dozorcu periya durei, správcu plantáže alebo samotného riaditeľa. Potom už mali nárok na luxusný bungalov, štyroch sluhov a ak bolo treba, dostali konský záprah alebo auto k dispozícii.

   Sobotné popoludnia a nedeľa bývali obyčajne voľné. Plantážnici ich využívali na rekreáciu, ku ktorej mali na ostrove skvelé možnosti. Hrávali tenis alebo golf, chodili na poľovačky, navštevovali priateľov, aby si dali partičku bridžu, a potom si v pokoji vybavovali privátnu korešpondenciu.

   V sezóne však bolo voľného času menej a plantáže museli navštevovať i v nedeľu dopoludnia. Po 28 rokoch aktívnej služby sa mohli vrátiť do Anglicka, ale mnohí tu zostávali i naďalej, pretože vo svojej práci nachádzali fascinujúcu príťažlivosť.

   A tak plynul čas v britskej korunnej kolónii menom Ceylon.

AKO ZALOŽIŤ ČAJOVÚ PLANTÁŽ

V priesečníku priestoru a času
sa prederie na svetlo sveta
belavý klíček.

Je to mohutná explózia života,
neoblomný zákon zachovania druhu,
keď sa niekoľkými kvapkami vody
prebudí k životu spiace semienko,
aby sa zapojilo do nekonečného
reťazca bytia...

ČAJOVÁ ŠKÔLKA

   Vráťme sa však k zakladaniu plantáže. Už jeden alebo dva roky pred jej založením sa musí pripraviť škôlka, v ktorej sa zo semien dopestovaných na ostrove vypestujú mladé čajovníky. Škôlky sa budujú najmä na dobre chránených miestach s kvalitnou pôdou a dostatočnými zásobami vody.

   Ak si zaobstaráte čajové semienka, postupujte pri zakladaní plantáže nasledovne:

   Semená si najprv otestujte tak, že si ich ponoríte do vody a vysejete potom len tie, ktoré klesajú na dno. Plávajúce treba povyberať a prípadne dať naklíčiť osobitne. Dobré semená si poukladajte na vrstvu zarovnaného piesku tak, aby sa navzájom nedotýkali, prihrabte ich a prikryte slamou alebo kokosovými rohožami. Záhony je dobré zatieniť ľahučkými rámami potiahnutými zväčša papraďovými listami a dôkladne zavlažovať každý druhý deň. A keď prejde 30 dní a 30 nocí, vykuknú prvé lístočky mladučkých čajových rastliniek nad zem a vy sa im môžete tešiť a pekne ich rozsadiť. Treba ich však naďalej pestovať v tieni, presádzať podľa potreby a po ďalších 18 mesiacoch si ich už môžete vysadiť na svoju plantáž. Viete, ktoré semienka vám vyklíčia prvé? No predsa tie, ktoré pochádzajú z vysokých polôh, pretože majú tenšiu škrupinku. Takto to robia na ostrove čaju už dobrých 150 rokov.

ZROD PLANTÁŽE

   Mladé čajové kríčky sa na Srí Lanke vysádzajú vždy v čase monzúnu. Na západnej strane ostrova, kde prichádza juhozápadný monzún s množstvom zrážok, je to v júni, júli a v auguste. Na východnej polovici ostrova oddelenej vysočinou, kam prinášajú dážď severovýchodné vetry, sa čaj sadí v októbri až v decembri. Mladé čajové kríčky sa sadia vždy v horizontálnych líniách tiahnucich sa svahom vo vzdialenosti asi 1 m od seba.

   Boli sme svedkami klčovania starej 90-ročnej plantáže a vysádzania mladých čajových kríčkov v centrálnej vrchovine neďaleko mestečka Nuwara Eliya. Bolo to začiatkom júna, nad horami sa prevaľovali hmly a sem tam mierne popŕchalo. Monzún prichádzal. Naozaj ideálny čas na prekorenenie mladých kríčkov. Naše srdcia bonsajistov však nadovšetko zaujali práve staré kríky, ktoré boli po desaťročia pravidelne zrezávané a zaštipované, a preto mali obdivuhodný hrubý kmeň a krásnu pravidelnú korunu. Stáli sme tam tíško a pozorovali sme mužov pri práci a aspoň očami sme pohládzali stromčeky, ktoré tu zavŕšili svoju púť a ktoré by boli ozdobou každej bonsajovej záhrady.

STROMY A ČAJ

   Pri dlhých prechádzkach po čajových plantážach sme nemohli prehliadnuť, že pomedzi čajové kríčky často rastú vysoké stromy rôznych druhov. Pestovatelia čaju nám vysvetlili, že z nich majú trojaký osoh. Stromy chránia čajové plantáže pred silnými lúčmi slnka, zjemňujú poryvy vetra a nakoniec poslúžia ako palivo pri sušení čaju v čajových fabrikách. Stromy sa však musia odstrániť z plantáží včas, kým sú ešte zdravé, aby prípadným hnitím starých koreňov neinfikovali čajové kríčky. To ale nie je ľahká úloha, pretože často dosahujú úctyhodnej výšky. Plantážnici preto narežú a odstránia kôru v spodnej časti kmeňa a vysychajúci strom po kúskoch stiahnu opatrne dole tak, aby padajúce konáre nepoškodili okolité čajovníky.

   Na čajové plantáže sa najčastejšie vysádzajú stromy z čeľade Leguminosae, ale aj rody albízia (Albizzia moluccana, A. stipulata), akácia (Acacia decurrens), Gliricidia maculata, strieborný dub (Grevilea robusta), Oxalis či eukalyptus (Eucalyptus grandis, E. microcorys, E. cloeziana) a často, najmä v nižších polohách sa využíva aj Erythrina lithosperma známa ako dadap.

   Je zvykom vysádzať kríčky aj do živých plotov, lemujúcich čajové plantáže. Bránia erózii, chránia pôdu a dokonca ju obohacujú o životodarný humus.

   Pomedzi čajové kríčky sa zasa vysádzajú rýchlo rastúce zelené, najmä strukovité rastliny, ktoré sa pravidelne skášajú a prehŕňajú zeminou. Slúžia tak ako výborné zelené hnojivo.

AKO VLIAŤ ČAJU NOVÚ SILU

   Raz za rok alebo aj raz za tri roky majú pestovatelia čaju veľmi dôležitú prácu. Musia zrezať čajové kríčky naozaj radikálnym spôsobom. Krík sa totiž častým zberom listov vysilí a hlboký rez koruny, odstránenie prebytočných konárov a úprava výšky maximálne na jeden meter mu pomôžu nanovo nabrať silu a rozprúdiť miazgu v cievnych zväzkoch. Je dobré využiť vlhké počasie monzúnového obdobia a urobiť rez na jeho začiatku, pretože zvýšená vzdušná vlhkosť praje nasadzovaniu nových lístkov. Tieto pravidlá platia aj pri úprave bonsajov.

   Na ostrove Taiwan sme v starých bonsajových záhradách pozorovali hlboký rez prastarých fikusov, rastúcich v keramických miskách už celé storočia. Robil sa v dňoch, keď začínalo popŕchať a monzún sa nezadržateľne blížil. Fikusy zbavené všetkých mladých lístkov a prebytočných konárikov obrašili asi za 4 - 5 týždňov, ale prvé púčiky sa začali objavovať už po 14 dňoch. Podobne je tomu aj u čaju. V nížinách sa čajovníky zazelenajú opäť 6 - 8 týždňov po reze a po 11 týždňoch sa už môže zberať prvá úroda. Na plantážach v stredných polohách to trvá 3 - 5 mesiacov a vo vysočine ešte dlhšie. Dobrí farmári zrezávajú konáriky vždy veľmi ostrými nástrojmi, aby zabránili rozstrapkaniu dreva a následnému vstupu hubovitých ochorení.

   Prvý zber čajových lístkov po hlbokom reze robí zvyčajne čata expertných zberačiek pod dohľadom dobrého predáka kangany a označuje sa anglickým slovom "tipping". Vylamujú sa hlavne púčiky vybiehajúce z roviny rezu a zároveň sa odstraňujú i mladé púčiky, vyrastajúce z dreva, tak, aby sa zabránilo úniku sily rastliny. Spodné drevo potom lepšie vyzrieva a hrubne.

   Po ďalších dvoch týždňoch, keď sa čajové kríčky opäť zazelenajú, sa formuje tzv. rybí list (jannum) v pazuche rodičovského listu s primárnou stonkou odstránením kompletných listov okolo neho. Vytvára sa tak miazga, ktorá ho vyživuje. No a po niekoľkých mesiacoch rastu môžu nastúpiť zberačky a začať s pravidelnými zbermi čaju.

   Tak, to by bolo asi už temer všetko, čo by mal začínajúci plantážnik vedieť o zakladaní plantáže.

© Magazín BONSAJ A ČAJ 

Autori textu a fotografií:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí a archív.
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra