ČAJOVŇA TAI-JI

HISTORICKÁ ULIČKA HEFANG

  V Číne vládne zaujímavý trend. Na základe bohatej a dobre zdokumentovanej histórie sa tu nielen reštaurujú staré pamiatky, ale tam, kde boli a dodnes sa nezachovali, ich postavia jednoducho nanovo. Taká je aj historická ulička Hefang. Už za čias dynastie južných Sungov, ktorí si Chang-čou vybrali za svoje hlavné mesto, tu vládol čulý obchodný ruch. Architekti mesta sa rozhodli na tomto mieste vystavať uličku, ktorá by presne zodpovedala dobe a atmosfére dynastie Čching. A tak tu znovu vyrástli typické drevené domy, obchodíky a čajovne, postranné uzučké uličky s bonsajmi na drevených podstavcoch. Keď sem vstúpite, akoby ste sa preniesli do malebného sveta starej Číny.
  Okrem pôvodných priečelí a interiérov tu nájdete mnoho zaujímavého. Fantastické sú napríklad lekárne tradičnej čínskej medicíny s veľkými hadmi naloženými v 5-litrových sklenených pohároch, starými koreňmi ženšenu, ktoré stáli toľko ako auto strednej triedy, a množstvom neidentifikovateľných vysušených živočíchov, rastlín a húb.
  Pri prechádzke uličkou Hefang môžete navštíviť vyše 100 obchodíkov s hodvábom, drahými kameňmi, kaligrafiami, štetcami a tušovými kameňmi, zvitkovými obrazmi, drevorezbami, keramikou, rôznymi kuriozitami, a samozrejme, s čajovými kanvičkami, šálkami a čajom, ktorému dominuje domáci Lung-ťing z posledného zberu. Rozhodne stojí za to vychutnať si čaj v niektorej zo štýlových čajovní.

ČAJOVŇA BOJOVÝCH UMENÍ TCHAJ-ŤI

  Z čajovní božského mesta Chuang-čou nás najviac zaujala práve táto čajovňa, v ktorej sa spojila tradícia, emotívnosť bojových umení a kvalita čaju v jedno. Čajovňa bojového umenia Tchaj-ťi. Bronzová socha čajového majstra s ozajstnou čajovou kanvičkou v ruke, velikánsky čajník pri vchode a chlapci v modrom mandžuovskom oblečení boli silným lákadlom, a tak sme vyšli po drevených schodoch na poschodie, aby sme vyskúšali niektorú z čajových špecialít čajovne.

ŠPECIALITY ČAJOVNE

  V Chang-čou je zvykom, že tie najlepšie čajovne si pripravujú vlastné špeciálne čajové zmesi, ktorých receptúry sú absolútnym tajomstvom. Aj čajovňa Tchaj-ťi mala všetky čaje svojej ponuky vyryté do bambusovej rohože, ktorú nám chlapci priniesli ako čajový lístok, no špeciality čajovne boli zlatým písmom zvečnené na veľkých čiernych drevených stélach, visiacich na stene. Objednali sme si jeden z čajov, na ktorý boli zvlášť hrdí, a boli sme naozaj príjemne prekvapení jeho hlbokou a intenzívnou vôňou. Tú ešte podčiarklo to, že nám čajové lístky v klasickom čungu zalievali nie horúcou, ale, naopak, veľmi vlažnou vodou.

TAJOMSTVO ČAJOV NA OBJEDNÁVKU

  Miešanie čajov na objednávku je v Číne ozajstným umením. Profesor Wang z múzea čaju nám vysvetlil princípy výroby čajových špecialít. Je potrebné dodržať niekoľko hlavných zásad. Nikdy sa spolu nemiešajú čaje z rôznych sezón a čajové kríčky by mali mať rovnaký vek i veľkosť listov. Musí sa zohľadniť, či boli čaje zbierané za dažďa alebo za sucha a ešte niekoľko ďalších faktorov. Iba tak môže vzniknúť jednoliata efektná a výnimočná čajová špecialita a nie iba disharmonická zmes čajov rôzneho druhu.

ČAJOVÍ AKROBATI

  Najpôsobivejší bol však rituál, akým sa čaj v čungoch pripravoval. Mladí čajoví majstri používali medené kanvice s 1m dlhým pyštekom, ktoré virtuózne točili v rukách, zdvíhali do výšky v duchu niektorého z cvikov Tchaj-ťi, aby zaliali čajové lístky v porcelánovom čungu s takou presnosťou, aby im nevykvapla ani jediná kvapka vody. Hoci kovová kanvica plná vody mala svoju váhu, točili ju s ľahkosťou, sebavedomím a profesionalitou. Mladí čajoví majstri boli naozaj dobrí, bojovým umeniam sa venovali intenzívne (veď len obsluha našej skupinky vydala za 2-hodinový tréning), preto často točia aj bojové scény vo filmoch. S týmto čajovým rituálom sme sa stretli aj v pekingskej čajovni, no umeniu a zručnosti chlapcov z Chang-čou sa ich kolegovia zďaleka nevyrovnali.

SʼČCHUANSKÝ RITUÁL

  Tento bojový čajový rituál, nazývaný Kai-pej Pchao-čcha, pochádza z provincie Sʼčchuan. Sʼčchuanské čajovne majú naozaj dlhú tradíciu. Na rozdiel od čajovní Pekingu, kam chodili intelektuáli posedieť si pri čaji najvyššej triedy, kým sa neodobrali do pekingskej opery, čajovne v Sʼčchuane patrili ľuďom nižších spoločenských vrstiev. Čaj sa pil z jednoduchých čungov s vrchnáčikom a nalieval sa zvysoka z medenej kanvice.
  Ale sʼčchuanský čajový rituál a jeho nevyhnutná kanvica s dlhým pyštekom nie je zrejme tak starý, ako vyzerá. Vznikol v prístavných dokoch okolo roku 1920, keď lodníci a dokári po vyčerpávajúcej práci sedávali na dlhej hrádzi prístavišťa a pili čaj. Čašník z neďalekej čajovne im viacerým naraz dolieval vodu z jedného miesta, a aby sa mu to lepšie darilo, začal používať kanvicu s veľmi dlhým pyštekom.
  Pretože manipulácia s ňou chcela väčšiu šikovnosť a k cvičeniu tchaj-ťi, wu-šu a kung-fu majú všetci Číňania blízko, rýchlo sa v čajovniach vykryštalizoval zvláštny čajový rituál. No za hranice Sʼčchuanu sa dostal iba nedávno v roku 1992, keď sa starý čajový majster presťahoval do provincie Kuang-tung a v novej čajovni používal dlhú kanvičku podľa sʼčchuanského zvyku.

REČ ČAJU

  Prvý raz by sa mali čajové lístky zaliať tak, aby sa kanvička zo vzdialenosti 30 cm (1 či) priblížila 3 razy až celkom k miske, akoby sa žičlivé bytosti drak a fénix uklonili na privítanie (Lung Feng San Tien Tchou). Na znak vďaky za vodu môže hosť poklepať po stole palcom a ukazovákom, ako je v čínskych čajovniach dobrým zvykom (Bonsaj a čaj, č.4 str. 31).

VTÁČIK V MISKE

  Ak už nechcete, aby vám do čungu doliali vodu, zakryte misku vrchnákom. Stačí do polovice. K tomuto zvyku sa viaže milá povesť. Chudobný človek nemal na zaplatenie čaju v čajovni, a tak vymyslel fígeľ. Povedal čajovému majstrovi, že v miske pod vrchnáčikom má ukrytého vtáčika. Pretože hosť dopil, majster vrchnák z misky sňal, a vtáčik uletel. Hosť narobil v čajovni veľký krik, a tak ho na uzmierenie nechali odísť bez zaplatenia. Odvtedy sa po dopití čajové misky zakrývajú len spolovice, aby bolo jasné, že tam žiaden vtáčik nie je.

BOJOVÉ UMENIE A ČAJ

  Sʼčchuanský čajový rituál vychádza zo starých tradícií bojových umení wu-šu, tchaj-ťi a kung-fu. Jednotlivé pózy sa zhodujú s konkrétnymi cvikmi a majú aj rovnaké mená. A tak vám dolejú vodu do misky z pozície Biely žeriav rozťahuje krídla, Býk sa díva na mesiac, Čepeľ na chrbte Kwun Jü – boha vojny, Veľký silný dych, Voda padá z vrchola hory ...

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6