PROFIT: BIZNIS A PRÍBEHY - Život venovaný čaju

BIZNIS A PRÍBEHY - Život venovaný čaju

V centre nitrianskej pešej zóny, oproti vchodu do synagógy, začínajú ráno rozmiestňovať regály s bonsajmi. Slovo čaj tu dostáva nový význam.

Lucia Fričová

Manželia Vladimír a Alenka Ondejčíkovci začínali podnikať s tridsiatimi korunami. Nadšenie z bonsajov a sypaných čajov ich neopúšťa ani po dvadsiatich dvoch rokoch. Cestujú po celom svete, aby sa stretli s odborníkmi, vybrali najkvalitnejšie produkty či školili a prednášali o spoločnej vášni, ktorá ich nielen spája, ale aj živí.

V centre nitrianskej pešej zóny, oproti vchodu do synagógy, začínajú ráno rozmiestňovať regály s bonsajmi, miniatúrnymi stromčekmi v miskách. Nad letnou terasou, kde si môže človek vychutnať jeden zo 150 druhov čajov z celého sveta, vejú farebné budhistické modlitebné vlajočky.

Už prvý pohľad do interiéru Čajovne dobrých ľudí vyvoláva v človeku pocit, že tu nájde o čaji a jeho príprave všetko. Štyri miestnosti bez dverí akoby sa prelievali jedna do druhej. Ešte si oko nestihne prebehnúť tradičnú čajovú keramiku, čajové koláče, sochy či kamene suiseki v prvých dvoch miestnostiach a už ho láka átrium s rôznymi veľkosťami bonsajov, náradím na tvarovanie miniatúrnych starých stromov a farebnými miskami pre milovníkov tohto ázijského umenia.

V poslednej miestnosti s útulným čajovým barom a upokojujúcou hudbou si sadáme s majiteľmi, manželmi Ondejčíkovcami, aby sme odhalili tajomstvo ich viac ako dvadsaťročného spoločného podnikania.

„Keď sme v roku 1988 začínali podnikať, boli sme nadšení a nepociťovali sme žiaden strach,“ hovorí Vladimír Ondejčík, ktorý je zároveň medzinárodným lektorom organizácie Bonsai Club International. „A to nám vydržalo dodnes. Nebojíme sa pýtať tých najlepších, objavovať nové veci a dávame si poradiť od odborníkov. Neraz nás pri svojich náučných zahraničných cestách považovali za špiónov, lebo sme sa veľa vypytovali, všetko zapisovali a zdokumentovali,“ smeje sa Alenka Ondejčíková.

PO STOPÁCH NÁPOJA.

V. Ondejčík pripravuje čaj podľa japonského čajového rituálu, kým manželka spomína na začiatky dobrodružných ciest za objavovaním vzácnych čajov. Svoje putovanie odštartovali písomným oslovením najznámejších odborníkov v Európe, keďže na ďaleké cesty neboli prostriedky. Na návštevu ich pozvali tí najlepší. „Najväčší odborníci sú zároveň najotvorenejší ľudia a radi odovzdávajú skúsenosti ďalej. Najčastejšie býva problém s asistentmi,“ smeje sa Alenka.

Na podnose na stole zatiaľ Vladimír preplachuje a zároveň zahrieva zelenú „vtáčiu“ kanvičku horúcou vodou. Vodu zleje a do kanvičky nasype drobné listy japonského čaju Kate-benifuki. Tie zaleje sedemdesiatstupňovou vodou a necháva jednu až dve minúty lúhovať. Pri rozlievaní do misiek upozorňuje, že prvý žltozelený nálev s príjemnou vôňou obsahuje najviac teínu, ktorý povzbudzuje organizmus. Druhý a tretí nálev sú jemnejšie a uvoľňujú sa pri nich liečivé látky.

„Viacnálevové pitie čaju je najzdravšie, lebo látky sa v listoch rozkladajú postupne,“ komentuje manželov postup Alenka. Podľa japonských vedcov čaj Kate-benifuki obsahuje stokrát viac metylovaných katechínov ako bežný zelený čaj. A práve vysoký obsah týchto látok v čaji efektívne pôsobí proti prejavom alergií, sennej nádche, katarom a zahlieňovaniu dýchacích ciest. Môžu ho piť i deti mladšie ako tri roky, ale odporúča sa pre ne druhý a ďalšie nálevy.

ZÁŽITKY S ČAJOM.

Práve malou zmenou v teplote vody, ktorou sa zalieva zelený čaj, si získali rešpekt riaditeľa veľkej indickej značky produkujúcej najmä čierny čaj. Na krátkej formálnej návšteve vo svojej fabrike ich prijal chladne a rozprával im o úspechoch spoločnosti. A, samozrejme, pripravil degustáciu najlepších čajov, ako je zvykom. Keď mu ku koncu degustácie navrhli, aby skúsil zaliať zelený čaj sedemdesiatstupňovou vodou, lebo to lepšie rozvinie jeho vôňu aj zvýrazní chuť, zavolal asistenta a pokus hneď urobil. Výsledkom bol ohromený. Zrazu sa z neho stal príjemný človek, s ktorým sa vydali na podrobnú prehliadku fabriky.

Manželia Ondejčíkovci striedavo rozprávajú o zážitkoch z ciest za čajom do vzdialených krajín a harmonicky sa dopĺňajú. Pri cestovaní však majú jednu nepísanú dohodu – idú vždy spolu. Ako uvádza Alenka, sú aj veľkými propagátormi manželského podnikania. Priznávajú, že majú na veľa vecí iný pohľad, ale práve to ich vzájomne obohacuje. „Ťaháme každý za iný koniec, ale jedným smerom,“ vtipkuje V. Ondejčík.

Následne sa zhodujú, že najväčším zážitkom bolo pre nich prijatie na slávnostnom čajovom ceremoniáli v Japonsku, ktorý sa robil pre priameho potomka šogúna Tokugawu. Ocitli sa tam ako jediní Európania a doteraz vedia opísať atmosféru aj chuť malej misky čaju.

Prespávanie v nepálskych čajových fabrikách, kde sú často jedinými cudzincami medzi domácimi, je tiež súčasťou cestovateľskej vášne. „Máme vždy starostlivo naplánovaný program, aby sa nestalo, že čakáme na dopravu. Väčšinou aj kontaktnú osobu, ktorá pozná miestne pomery. A na plantáže, do čajových spoločností či k bonsajovým odborníkom sme vopred ohlásení,“ vysvetľuje jemnejšia polovica dvojice.

PRIAMO KU ZDROJU.

„V ázijských krajinách je pestovanie bonsajov aj čajový ri- tuál druhom umenia. Idú ruka v ruke. V každej bonsajovej záhrade vás ponúknu čajom a takmer v každej čajovni pestujú bonsaje,“ prezrádzajú manželia. Pri cestách do Číny, Japonska, Nepálu, Indie, Taiwanu, Srí Lanky a iných krajín osobne navštevujú všetky čajové plantáže a fabriky, z ktorých si dovážajú čaje. Ak sa podarí uzavrieť obchod, čaje si dávajú posielať výhradne letecky, aby boli vždy čerstvé.

Mnohé plantáže, s ktorými raz začali obchodovať, im po sezónnom zbere posielajú vzorky čajov. Manželia ochutnajú a objednajú si podľa svojho presvedčenia priamo od majiteľov, čím sa cena nezvyšuje o sprostredkovateľské poplatky. „Osobne sa poznáme s producentmi a môžeme tak zaručiť pravosť, čistotu, správne spracovanie i balenie čaju. Za to, čo predávame, ručíme svojím menom,“ odôvodňuje Vladimír.

NADŠENIE PRINÁŠA ÚSPECH.

Rodina Ondejčíkovcov začala podnikať skôr, ako sa na Slovensku hovorilo o trhovej ekonomike. V podnikaní ich podporila psychicky rodina a najmä dedo, obuvník, živnostník starej doby. Manželia v čase revolúcie žili pod hranicou minima. Bývalá fyziologička vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre bola na materskej dovolenke a plat učiteľa v odbore matematika a chémia bol pre štvorčlennú rodinu nepostačujúci. Obaja mali blízko k prírode, čaju a bonsajom, ale predovšetkým sa im zdalo ponižujúce žiadať od štátu sociálne dávky. Rozhodli sa teda pre pestovanie bonsajov. Za prvých tridsať korún nakúpili misky, nasadili semená stromov nazberaných v parku a ponúkali.

Malé tvarované exempláre stromov sa dobre predávali, a tak zarobené peniaze použili na nákup nových misiek. V roku 1990 už predávali bonsaje i čaje na burzách a ponúkali ich aj do obchodnej siete. Prvý obchod vznikol o necelé tri roky. Keď si manželia prenajímali prvé priestory, nechceli od nich zálohu. Vraj do mesiaca skrachujú. „Neuvažovali sme o ceste späť, hnalo nás nadšenie. Aby sme sa ďalej rozvíjali a vzdelávali, začali sme kvôli čaju a bonsajom veľa cestovať. Zo začiatku len po Európe,“ hovorí A. Ondejčíková. Obchod neskrachoval, dokonca neskôr k nemu pribudla aj čajovňa. Dodnes fungujú nielen v duchovnej, ale aj ekonomickej symbióze a navzájom si vypomáhajú. V zime je ťahúňom čajovňa, v lete bonsaj-centrum.

O rozširovaní prevádzok mimo Nitry manželia neuvažujú, hoci čajovňa patrí k najznámejším a najdlhšie fungujúcim na Slovensku.

SPOKOJNÍ.

Podnik sa časom zmenil na skutočne rodinný. „Deti sme brávali všade so sebou a trávili s nami v čajovni veľa času. Nechceli sme, aby sa naša práca stala múrom v rodine,“ priznáva matka dvoch detí. Dnes dcéra Barborka končí štúdium diplomacie a medzinárodných vzťahov na Malte a venuje sa najmä čaju a čajovým rituálom. Syn Vladimír vyštudoval architektúru na Technickej univerzite v holandskom Delfte. Má za sebou študijné bonsajové stáže v Belgicku, Taliansku a Holandsku a je lektorom Nitrianskej bonsajovej školy.

„Nikdy sme si nezobrali žiadnu hypotéku ani úver. K šťastnému životu nepotrebujeme veľa. Nie sme megalomani, sme spokojní s tým, čo máme,“ priznáva Alenka. Obaja vedia, že rozdávať energiu a investície na viaceré strany často nekorešponduje s kvalitou. Napriek jednej prevádzke a maloobchodnému a veľkoobchodnému predaju majú aj iných aktivít viac než dosť. K najvýraznejším patrí medzinárodná výstava bonsajov, suiseki a čaju Bonsai Slovakia, ktorú každoročne organizujú od roku 1997 v jednom z hlavných pavilónov výstaviska Agrokomplex v Nitre. Vedú tiež školenia pre nové a rozvíjajúce sa čajovne, organizujú Nitrianske čajové dni a Nitriansku bonsajovú školu, prednášky a výstavy fotografií z ciest.

„V stagnujúcom ekonomickom období sa snažíme dovážať ešte kvalitnejšie veci, lebo tie sa vždy predajú ako prvé, a neustále vymýšľame aktivity,“ hovorí na margo krízy Alenka. Zážitky a skúsenosti z čajových ciest práve pripravujú vo forme knihy Čajová škola – putovanie za vôňou čaju.

LÁSKA K CHUTIAM.

Alenkin otec bol degustátor vína, takže doma bola na ochutnávanie a rozpravy o vôňach a chutiach zvyknutá. Dnes degustuje ona, ale „len“čaj. Prebieha to ako sŕkanie ku koreňu jazyka, počas ktorého sa čaj prevzdušní a po prehltnutí sa jeho vôňa vydýchne nosom. Človek okamžite zacíti intenzívnejšiu chuť a na koreni jazyka okrem horkej chuti napríklad aj stopy po mede, gaštanoch či suši. Japonci, vášniví milovníci čaju, tvrdia, že existuje ešte jedna – piata – chuť pri koreni jazyka, nazývaná umami. Chute a vône sú pre manželov dôležité aj pri výbere zamestnancov, no jediným obmedzením je byť nefajčiar. Ostatné príde so školením, ktorým každý pracovník prejde.
Pri otázke na kvalitu vrecúškových čajov si manželia vymenia pohľad a hľadajú správne slová, aby vysvetlili rozdiel. Ako príklad im slúži čajová veľmoc Srí Lanka, kde sa prvýkrát stretli s desiatimi stupňami kvality čaju. Zmes, ktorú dávajú do vrecúšok, je len o stupeň vyššie ako vláknina z čaju, ktorá sa používa na cejlónskom ostrove ako hnojivo na plantážach. Čaje do vrecúšok sa vyrábajú pomletím celých výhonkov a táto rozdrvená masa podlieha intenzívnej minútovej fermentácii. Pri sypaných čajoch sa z kvalitných kultivarov čaju zbierajú len mladé lístočky, púčiky a fermentácia trvá 24 hodín.

„Čo je dobré, to sa predáva ako sypaný listový čaj. Takže hovoríme buď o doske, alebo o drevotrieske, domácej či vrecúškovej polievke a o čaji alebo o vrecúšku,“ vtipkuje Vladimír.

Čajové more

Keď prinesú krásne vyrezávaný hrubý podnos s malým smejúcim sa bôžikom, môže si byť človek istý, že pred ním stojí čajové more. Drevený alebo bambusový vyrezávaný stolček s vnútornou nádobkou na vodu slúži ako podklad na čínsky čajový rituál kung-fu ča, ktorým sa pripravuje čaj nielen pekným ceremoniálnym spôsobom, ale aj fyziologicky správne. Čajové lístky sa v kanvičke zalievajú niekoľkokrát za sebou, čím sa uvoľnia do nálevu všetky účinné látky z čajových lístkov. Čaj sa pije z malých misiek. Často sa používajú i špeciálne misky iba na zachytenie vône nápoja. Čajový ri- tuál kung-fu ča sa vyvinul v starej Číne v horách Wu-i, ktoré boli centrom čínskej kultúry, filozofie a vzdelanosti.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.