PROFIT: Trh s čajovňami nebude nikdy presýtený

Úspech pripisuje Alena Ondejčíková tomu, že svojmu projektu od začiatku verili. „Nerobili sme to ako pokus, začínali sme s obrovskou chuťou a spálili za sebou všetky mosty.“ Jej slová potvrdzuje aj manžel Vladimír Ondejčík: „Prenajímali sme si prvé priestory a ich majiteľ nám povedal, že nájom za prvý mesiac nemusíme zaplatiť, pretože aj tak skrachujeme ako dva obchody pred nami. Ale my sme zaplatili a firma dodnes existuje.“

Bonsaj a čaj

V roku 1990 začali podnikať a bonsaje i čaje predávali na burzách alebo ponúkali do obchodnej siete. Prvý obchod vznikol o necelé tri roky. S pestovaním bonsajov však začali oveľa skôr. Za tridsať korún kúpili plastové misky, navŕtali do nich dierky, zasadili rastlinky. Keď ich v roku 1988 predali, za získané peniaze opäť kúpili misky... Podnikali teda skôr, ako na brány Slovenska zaklopala trhová ekonomika.

Neskôr pribudla k obchodu čajovňa. Dodnes fungujú nielen v duchovnej, ale aj ekonomickej symbióze a navzájom si vypomáhajú. V zime je ťahúňom čajovňa, v lete bonsaj centrum. Hoci je V. Ondejčík pôvodným povolaním matematik, mal k prírode blízko. „Vždy sme pestovali a zbierali bylinky, zdravo žili a od byliniek k čaju je iba krôčik,“ hovorí A. Ondejčíková. Ona vyštudovala biológiu – vedecký smer a po škole získala zaujímavé miesto v odbore. Po roku vedeckú dráhu opustila a naplno sa začala venovať svojej záľube. V úvode fungovali obchod i čajovňa tak, že predpoludním sa im venovala A. Ondejčíková a popoludní jej manžel. „Obchod rástol a nedalo sa sedieť na dvoch stoličkách naraz, a tak som nechal učiteľovanie v triede pre nadané deti,“ spomína V. Ondejčík.

Začiatky podnikania označili Ondejčíkovci za náročné, hoci zaujímavé. Tvrdia, že ak má človek dosť síl, nič nie je ťažké. „Skutočnosti, ktoré nie sú na podnikaní príjemné, napríklad zmeny v zákonoch, beriem ako počasie. Keď prší, zoberiem si dáždnik a nemusí mi to pokaziť náladu. A veci, ktoré sú ťažké, nemusia byť nepriechodné,“ hovorí A. Ondejčíková.

Finančná stránka chodu firmy je stále kľúčová. „Začínali sme od nuly, nemali sme žiadne úvery a ani ich dodnes nemáme. Ak by sme štartovali s väčším kapitálom, možno by sme teraz mali vlastné priestory alebo rozvetvenejšiu firmu,“ pripúšťa V. Ondejčík. Malým podnikateľom by podľa neho zrejme pomohla väčšia podpora zo strany štátu – napríklad pružnejšia politika zamestnanosti, prípadne aspoň menej časté zmeny zákonov.

Viac ako iba obchod

Ondejčíkovci zamestnávajú iba nefajčiarov. Považujú za dôležité, aby sa v prostredí, kde predávajú jemné čaje a kde sa robí aromaterapia, pohybovali nefajčiari. Podstatné je podľa nich aj to, že ak spolu so svojimi zamestnancami propagujú zdravý spôsob života, musia ho i dodržiavať. Pokiaľ nejde o veľmi špecifické záležitosti, je personál v čajovni i bonsaj centre navzájom zastupiteľný. Zamestnancov si vychovávajú a tí počas školení dokonca píšu písomky. „Školenia a testy absolvujú preto, aby každý zamestnanec vedel na odbornej úrovni poradiť zákazníkom o pestovaní bonsajov, aby ovládali aj latinské mená všetkých druhov drevín, aby poznali špeciálne čaje, byliny, vonné oleje, kamene a ich účinky a aby sa vyznali i v symbolike a podstate rôznych filozofických smerov a náboženstiev,“ zdôrazňuje A. Ondejčíková. Čajovňa i bonsajové centrum majú svoje internetové stránky a firma rozbieha aj e-obchod. Majú zákazníkov, ktorí nemôžu cestovať do Nitry a takto sa o novinkách dozvedia najrýchlejšie. Usporadúvajú aj Nitrianske čajové a bonsajové dni. Na ulici pred bonsaj centrom i čajovňou predvádzajú tvarovanie miniatúrnych drevín, odpovedajú na akékoľvek otázky. „To je čas, keď máme na ľudí čas,“ smeje sa A. Ondejčíková. „Ťažšie je to, povedzme, na medzinárodnej výstave Bonsai Slovakia, ktorú organizujeme každý rok v apríli. Vtedy musíme dohliadnuť na každú drobnosť a času na diskusie je pomenej.“ V. Ondejčík však dopĺňa, že vždy sa riadia pravidlom: „Poradíme, aj keď nekúpite.“

Sito sympatií

Materiál do čajovne a do obchodu dôkladne vyberajú. Podľa A. Ondejčíkovej nakupujú iba u príjemných a sympatických ľudí. Či už doma, alebo v zahraničí. „Považujeme to za dôležité. Už sme odmietli aj veci, s ktorými druhí spravili dobrý biznis, pretože neladili s naším vkusom a presvedčením.“ Dodávateľom koláčikov a medovníkov do čajovne je malá súkromná firma, vegetariánske sladkosti pripravujú milovníci indickej filozofie. Dreviny pre bonsaj centrum na Slovensko dovážajú, zo škôlok odoberajú materiál pre Nitriansku bonsajovú školu.

Dlho trvalo, kým na Slovensku našli vhodných výrobcov keramiky. Pri ich hľadaní prešli celé Slovensko a dohodli sa s troma dodávateľmi. Vždy, keď im prinesú tovar, je z toho nielen obchod, ale i priateľské posedenie. Vlastných dodávateľov majú najmä preto, lebo tak vedia garantovať kvalitu a životnosť čajovej i bonsajovej keramiky. Okrem toho dovážajú keramiku zo zahraničia. „Do predajne i čajovne sa dostane iba tovar, ktorý sme predtým vyskúšali. Aj každý bonsaj si vyberáme osobne podľa prísnych pravidiel,“ hovorí V. Ondejčík. Na aktivity bonsajového i čajového centra pozývali zahraničných hostí. Dnes s takto získanými kolegami spolupracujú. „Prichádzajú na Slovensko, vystavujú tu, prednášajú, učia. Obchodujeme s nimi a predovšetkým prispievajú do magazínu Bonsaj a čaj, ktorý vydávame. Práve to, že vydávme odborno-populárny magazín o čajoch a bonsajoch považujeme v našom firemnom vývoji za najdôležitejšie. Je to jediný magazín o bonsajoch na Slovensku a jediný o čaji medzi Moskvou a Parížom,“ zdôrazňuje A. Ondejčíková.

Pripomína, že vedú aj bonsajovú školu a čajovú školu. Učia nové čajovne, ako podnikať, ako variť čaje, ako si vybaviť kuchynku. Keďže je pre nich dôležitá popularizácia čajov, bonsajov a zdravého životného štýlu, veľa cestujú a o skúsenostiach, ktoré získali, potom prednášajú deťom i dospelým.

Osudy čajovní

Po roku 1989 začali čajovne na Slovensku vznikať pomerne rýchlo. Mnohé z nich však skrachovali. Podľa V. Ondejčíka si niektorí majitelia neuvedomili, že rabat pri čaji je podstatne nižší ako napríklad pri predaji alkoholu. Rovnako ani to, že príprava tohto nápoja je ekonomicky náročnejšia. Spravidla platí, že kým čaj si dá zákazník spravidla jeden a dlhšie pri ňom posedí, počas návštevy pohostinstva si štamgasti dávajú pohárikov viac.

Aj preto podľa Ondejčíkovcov nehrozí, že trh s čajovňami bude presýtený. Čaj i bonsaje sú umenie a treba rátať s tým, že veľké zisky neprinášajú. „Začínali sme s niečím, čo nebolo ani moderné, ani praktické, ale už vidieť opätovný posun v spoločnosti smerom k prírode,“ hovorí V. Ondejčík. Podľa neho je čaj jednou z mála vecí, ktoré si človek u nás môže dopriať v najvyššej kvalite. Tomu zodpovedá aj jeho predaj v špecializovaných predajniach s odborným personálom.

31.07.2006 / Katarína Pokojná - EPROFIT