FORBES: Varujú, že aj čaj sa dá falšovať. Najstaršiu čajovňu u nás vedú Ondejčíkovci už viac ako tri dekády
Počet zobrazení: 217
Za vedomosťami, skúsenosťami a za najkvalitnejšími čajmi a čajovými raritami cestujú priamo na plantáže v Japonsku, Číne, Indii, Nepále, Kórei, Indonézii, na Srí Lanke a v mnohých ďalších krajinách Ázie. Na Slovensko čaje dovážajú letecky, aby sa k zákazníkom dostali čo najčerstvejšie, najlepšie tesne po zbere. Zrejme práve preto sa Čajovni dobrých ľudí celú dobu dobre darí. Nitrianska čajovňa, ktorú už tri dekády vedú manželia Ondejčíkoví, je tou najstaršou na Slovensku.
Pred viac ako tridsiatimi piatimi rokmi na začiatku podnikateľskej cesty manželov Ondejčíkových boli však semienka, ktoré zbierali pod korunami stromov. Vysádzali ich, pestovali a tvarovali z nich prvé bonsaje a potom, na základe úspešného predaja a záujmu ľudí, sa prirodzene prepracovali aj do sveta čaju. Spočiatku na predaj využívali najmä trhy a predajné výstavy a burzy, pričom stále pracovali aj v štandardnom zamestnaní. Biologička vo vedeckom ústave a profesor matematiky spolu otvorili kamennú predajňu v roku 1992 v Nitre, keď už ako sami hovoria, bolo ťažko sedieť na viacerých stoličkách. Položili tak základy pre najstaršie profesionálne bonsajové a čajové centrum na Slovensku.
Od začiatku cítili v podnikaní hlbší rozmer, výskumný, osobnostný. „V tom čase nebola dostupná literatúra ani internet. Prahli sme po poznaní, po skúsenostiach, po priamom dotyku s fascinujúcou kultúrou a umením bonsajov a čaju. Nevideli sme inú možnosť, ako za nimi vycestovať na začiatku najmä do Ázie. Mali sme šťastie, no najmä odvahu osloviť tých najlepších odborníkov svetových mien,“ opisuje Alenka Ondejčíková, ako sa ich sieť kontaktov postupne zväčšovala a otvárala im dvere aj tam, kde sa bežný smrteľník nedostal.
Šampanské medzi čajmi
Tak sa vo svete označuje slávny čaj, ktorý sa pestuje na svahoch himalájskeho Darjeelingu v nadmorskej výške okolo 2-tisíc metrov. Práve tam viedla jedna z prvých výskumno-obchodných ciest manželov Ondejčíkových. „V Himalájach sme sa stretli s vedcami, technológmi a producentami čaju. Umožnili nám nielen preniknúť do výskumu, spôsobov pestovania a produkcie svetoznámych indických čajov, ale vďaka pomoci a kontaktom uznávaných osobností sme sa dokázali bezpečne pohybovať aj za neďalekou hranicou vo východnom Nepále. Politická a bezpečnostná situácia bola vtedy vyhrotená, na križovatkách stáli guľometné hniezda a bezpečne prenocovať sa dalo iba v nepálskych čajových fabrikách. No všetko dobre dopadlo a do himalájskych čajov sme sa navždy zamilovali“ spomínajú.
Zaujímavé osobnosti pozývali manželia Ondejčíkoví aj na Slovensko, a to ako organizátori jednej z najväčších bonsajových a čajových výstav v Európe Bonsai Slovakia. „Odborníci zo 4 kontinentov prichádzali do Nitry, aby odovzdávali svoje vedomosti, zručnosti a nadšenie ďalej. Aj vďaka tomu je dnes úroveň slovenskej bonsajistiky a pitia čaju na vysokej úrovni. Slovenský zákazník sa ako spotrebiteľ rýchlo vzdeláva," vracia sa manželský pár k výstave, ktorú organizovali celé dve dekády.
Nie je čaj ako čaj
Ak máte záujem o kvalitu, manželia Ondejčíkoví odporúčajú sypané, nie porciované čaje. Obsah účinných látok a antioxidantov je v listoch sypaných čajov výrazne vyšší. Mnohé z nich môžu veľmi pozitívne ovplyvniť zdravie a pozdvihnúť kvalitu života.
Ondejčíkovci zároveň upozorňujú, že vo svete rýchlo rastie trend falšovania tých najpredávanejších čajov. Týka sa to napr. unikátneho, veľmi žiadaného mletého zeleného čaju matcha. „Pravá japonská matcha má pre náročnú technológiu zberu a spracovania vyššiu cenu, preto sa vo svete masívne začali produkovať veľmi lacné náhrady zo starých a nekvalitných listov, ktoré zdravotné benefity ani chuťový zážitok neposkytujú. Pre spotrebiteľa môže byť ťažké overiť kvalitu čaju. Dovozca čajov by mal byť preto pri výbere dôsledný a presne informovaný," konkretizuje Vladimír Ondejčík s tým, že ako ekologickí dovozcovia za kvalitu čajov a produktov ručia svojou tvárou i dobrým menom.
Na základe dôvery chodia do Čajovne dobrých ľudí už celé rodinné generácie. „Od začiatku k nám chodilo veľa detí. Zastavili sa na ceste zo školy popozerať bonsaje alebo prišli s rodičmi na čaj. Dnes sú už v zrelom veku a prichádzajú so svojimi deťmi. Ľudia rastú s nami a my rovnako s nimi. Je to príjemný pocit," neskrýva radosť podnikateľská dvojica.
Čaj zhodnotí investície
V Ázii sa čajová kultúra úzko prelína s tou bonsajovou. Práve pestovanie bonsajov podľa manželov Ondejčíkových dnes už aj na Západe vyhľadávajú vysokopostavení manažéri či riaditelia. „Doba je rýchla, turbulentná, často stresujúca. Pestovanie bonsajov v malých miskách prináša mysli pokoj a duši rovnováhu. Ľudia s vysokou mentálnou či fyzickou záťažou ho vyhľadávajú ako príjemnú a účinnú psychickú terapiu," dodávajú.
Dobrý čaj má svoju cenu. Na jeho producentov nie je vyvíjaný taký tlak, ako je to napríklad v prípade veľkých kávových plantáží. Môže sa teda naďalej produkovať kvalitne. A hoci zelené a čierne čaje sa pijú čerstvé, teda najlepšie krátko po zbere, existujú i čaje, ktoré naopak rokmi zrejú a naberajú na hodnote. Sú to tmavé fermentované čaje lisované do rôznych tvarov, známe ako čaj pu-erh. „Zlisovaný pu-erh rokmi zreje. Čím je starší, tým je hodnotnejší. Zušľachťuje sa jeho chuť i liečivé vlastnosti, preto sa kvalitné pu-erhy zo starobylých produkčných oblastí aj u nás kupujú ako dobrá investícia. V roku 2019 bol napríklad v Hongkongu vydražený zväzok siedmich zlisovaných pu-ehrov z roku 1920 za úctyhodných 3,36 milióna dolárov," vysvetľujú tému archivácie zrejúcich čajov.
Najlepšie osvieženie počas horúčav
V teplých krajinách, v Japonsku, juhovýchodnej Ázii či napr. v arabských krajinách, sa čaj prirodzene pije ako prostriedok na ochladenie organizmu. „Po konzumácii horúceho nápoja sa telo začne automaticky ochladzovať. V letných mesiacoch pijeme zelené čaje s chladivým účinkom, a to nielen v rámci klasickej prípravy na horúco, ale aj maceráciou čajových lístkov v studenej vode či na ľade. Tiež si môžete spraviť veľmi chutný drink vyšľahaním čaju bio-matcha na studeno buď s mliekom, alebo s pomarančovým džúsom," uzatvárajú Ondejčíkovci rozhovor tipom na chutné a zdravé čajové nápoje.
Kto sú manželia Ondejčíkoví?
Prvé podnikateľské aktivity manželov Aleny a Vladimíra Ondejčíkových sa začali už v roku 1988. Dnes vedú najstaršie bonsajové a čajové centrum na Slovensku. Veľa cestujú, vyhľadávajú novinky a zaujímavosti vo svete čaju. Zaujímajú ich čajové rituály, správne spôsoby prípravy čaju, čaje s mimoriadnymi zdravotnými účinkami, sú ekologickými dovozcami a distribútormi čaju. Okrem vedenia kamennej predajne, veľkoobchodu a e-shopov organizovali v Nitre jednu z najväčších európskych výstav Bonsai Slovakia. Za popularizáciu bonsajistiky získali zlaté medaily od organizácie World Bonsai Friendship Federation. Venujú sa edukačným činnostiam, poradenstvu, školia nové čajovne a vedú bonsajovú a čajovú školu. Tím rodinného nitrianskeho podniku tvorí desiatka zamestnancov vrátane dcéry Barbory. Pre Alenu a Vladimíra Ondejčíkových sú bonsaje a čajová kultúra životným štýlom, ak však relaxujú, tak turistikou, rybárčením, maľovaním či keramickým sochárstvom.
Autor článku: Veronika Valuchová, FORBES