HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí

V hlavnej svätyni Kuno-zan Tošogu v Šizuoke sa konal historický čajový rituál. Hlavným hosťom bol Tunenari Tokugawa, posledný z rodu legendárnych šógunov. Významný čajový veľmajster, tak ako je v Šizuoke stáročnou tradíciou, pripravil pre neho a pre vybraných hostí čaj najvyššej kvality, Hon-yama-ča, ktorý sa zberá skoro na jar a na jeseň je správne zrelý na to, aby sa mohol ponúknuť tak vzácnym hosťom. Mali sme tú česť osobne sa čajového obradu zúčastniť.

Čaj sa najprv obradne otvoril a posvätil v hlavnej svätyni chrámu. Po tomto veľkolepom obrade sa čaj slávnostne preniesol o kúsok nižšie do sály, kde sa tancuje pre bohov. Tá slúžila ako čajovňa a tu sme všetci spolu pili čaj najlepší na svete... 

Čaj dozrieval v čaji...

Majster spomedzi čajových lístočkov vybral vrecúška, v ktorých bol onen unikátny čaj Honyama-cha určený na túto príležitosť.

KÚSOK HISTÓRIE JAPONSKA...

Tokugawa Iejasu sa narodil v roku 1542 ako prvorodený syn jedného z feudálnych pánov, ktorým sa v tej dobe hovorilo daimyo. Daimyovia mali medzi sebou nekonečné majetkové a politické spory, a tak Japonsko bolo zmietané množstvom ozbrojených konfliktov. Doba bola nepokojná a krajina prahla po mieri a zjednotení. Táto doba japonského stredoveku sa tiahla už od 12. storočia (neskoré obdobie Hej-an, Kamakura a Muromači) a podobne, ako stredovek v Európe, bola časom vojen a nestability, hoci vďaka kvitnúcemu obchodu s Čínou sa kultúre a umeniam celkom dobre darilo. Cisár podporoval obchod, pretože mu prinášal zvýšené dane, no nezvládal celkom dobre politickú situáciu v krajine, a tak sa najvyššia moc prirodzene posúvala do rúk šógunov, vojenských vládcov Japonska.

PRVÝ ŠÓGUN TOKUGAWA

Tokugawa Iejasu bol veľmi nadaný bojovník a dobre vedel, aká nástojčivá je potreba národného zjednotenia, mieru a stability. Celý život sa snažil presadiť sa vo vojenstve a v politike. A práve vďaka jeho zásluhám ho cisár Yozei vymenoval za šóguna. Tokugawa mal už 60 rokov a svojimi skúsenosťami a rozhodnosťou zaviedol v krajine prísny poriadok a tvrdú disciplínu (bakufu), ktorá obmedzila spupnosť daimyov a vznik nových roztržiek a vojenských rozporov. Narástla moc šógunátu a jeho samurajov, ktorí mali temer neobmedzenú právomoc rozhodovať o živote a smrti svojich poddaných. Tokugawove metódy sa mohli ľuďom tej doby zdať príliš tvrdé, no vďaka nim sa mu podarilo po roku 1600 úspešne zjednotiť Japonsko a na dlhých 260 rokov nastala doba mieru. Doba Edo.

PAMIATKA MIEROTVORCU

Práve vďaka nastoleniu doby mieru a pokoja sa dodnes na Tokugavu Iejasu a jeho potomkov spomína ako na veľkých mierotvorcov a národných hrdinov.

V roku 1605 odovzdal Tokugawa Iejasu šógunát do rúk svojho 3. syna Tokugawu Hidetadu a utiahol sa do svojho hradu Sumpu v Šizuoke, vo svojom milovanom meste. Tu zomrel v roku 1616 vo veku 75 rokov. Podľa šintoistických tradícií a vlastného želania sa pohrebné rituály uskutočnili v Šizuoke na vrchu Kuno-zan, týčiacom sa nad morom. Na tomto mieste dal jeho syn Tokugawa Hidetada o rok neskôr vybudovať svätyňu Kuno-zan Tošogu, zasvätenú Tokugawovi Iejasu, najväčšiemu šógunovi všetkých čias. Mnoho ľudí v Japonsku sa k nemu dodnes denne modlí. A práve v tejto svätyni sa konal čajový obrad pre posledného z rodu Tokugawov.

NAD MOROM A NAD ŠIZUOKOU

K svätyni Kuno-zan Tošogu sa dá vystúpiť dlhým schodišťom priamo z morského brehu, alebo sa k nej bližšie môžete zviezť 1065 m dlhou lanovkou z krásnej susednej hory Udo-Nihondaira, odkiaľ je fascinujúci výhľad na posvätnú horu Fudži, prístav Šimizu pod ňou, na južné Japonské Alpy, na mys Omaezaki a morský záliv Suruga.

SVÄTYŇA KUNO-ZAN TOŠOGU

Svätyňa Kuno-zan Tošogu je naozaj krásna a tak trochu i tajomná. Mnoho ľudí tvrdí, že tu ešte stále cítiť prítomnosť ducha Tokugawu Iejasu. Budovy svätyne spája široké strmé kamenné schodište stúpajúce až na samý vrch hory Kuno-zan k temnému a starému mauzóleu legendárneho šóguna. Pod ním stojí hrdá a hlavná budova svätyne s posvätnými stavbami chrániacimi poklady, posvätná tanečná hala Kagura Den, v ktorej sa podával čaj pre Tokugawu, prístrešok slávneho šógunovho koňa a ďalšie chrámové budovy.

Hodno si prezrieť aj múzeum, v ktorom je mnoho vecí, ktoré používal Tokugawa Iejasu a jeho syn Hidetadu. Najväčší dojem na nás urobil starý Tokugawov čawan, čierna keramická miska na čaj, a katana, slávny Tokugawov meč.

UNIKÁTNY ČAJ HONYAMA-CHA

Hostia na čajový rituál s Tokugawom sa schádzali pred krásnou a dominantnou hlavnou budovou svätyne. Vo vnútri sály stála na podstavci nádoba s čajom Hon-yama-ča mimoriadnej kvality. Tento čaj sa pestuje v oblasti Honyama blízko hory Fudži na hmlistých miestach pri rieke Abe. Špeciálneho čaju Hon-yama-ča bolo vyrobeného len 5 kg na ceremo-niálne účely. Jedná sa o zvláštny typ čaju, ktorý je zaujímavý tým, že podobne ako gyokuro musí zrieť. Čajové lístky sa zberajú veľmi skoro na jar. (Prvý jarný zber sa volá iči-ban-ča a u takýchto vzácnych čajov sa označuje ako šin-ča).

Čajové lístočky sa po zbere dôkladne spracujú a uskladnia sa v keramických nádobách, nazývaných ruzoncubó, na chladnom mieste v horách, aby dozreli. Práve správne zrenie dáva čaju širokú chuť a hlbokú, dlhotrvajúcu vôňu. Pri zrení čaju sa zvyšuje v listoch obsah dimetylsulfidov, ktoré obsahuje aj gyokuro, a práve vďaka nim má svoju špecifickú vôňu mora. Ďalej rastie obsah linalolu (obsahujú ho i kvety levandule) a aj vitamínu C. Kombinácia týchto a ďalších látok vznikajúcich pri zrení čaju tvorí jedinečnú chuť, ktorú miloval i samotný šógun Tokugawa.

Čaj Hon-yama-ča patril k vzácnym druhom čaju, ktoré sa na jeseň, keď vyzreli, nosili v dlhých čajových sprievodoch na drevených nosidlách k vládcom krajiny, alebo sa pre nich pripravovali v chrámoch a vo svätyniach.

SLÁVNOSTNÝ ČAJOVÝ RITUÁL

Hlavná budova svätyne sa pomaly zaplnila hosťami. Muži sedeli naľavo a dámy napravo. Zaujímavé nám pripadalo, že i Tokugawa sedel na strane žien.

Mnísi najprv vyčistili priestor svätyne od zlých duchov a skúsený čajový majster rituálne otvoril nádobu so vzácnym čajom. Atmosféra bola vskutku slávnostná. V keramickej nádobe bol umiestnený najkvalitnejší čaj v malých plátených valčekoch, ktoré boli vložené do rovnako kvalitného sypaného čaju, ktorý tvoril ochrannú atmosféru. Majster nenáhlivo vybral 5 valčekov s čajom a nádobu opäť dôkladne uzavrel.

Prvý valček so vzácnym čajom otvoril a vysypal na papier tvar hory Fudži a podal ho mníchovi, aby ho položil ako obeť na oltár. Aj hlavní hostia obetovali pred oltárom čerstvé vetvičky čajovníka a zhromaždenie sa presunulo o kúsok nižšie do sály Kagura Den tam, kde sa tancuje pre bohov.

Všetci sme si posadali na tatami a z úzadia nám čajové majsterky prinášali misku čaju a čajovú sladkosť. Hon-yama-ča sa nám v tej chvíli zdal neprekonateľne dobrý.
 

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Autori textu a fotografií: RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra

Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj, ktorý roky vydávala a písala Čajovňa dobrých ľudí, Nitra.