TIGRIA HORA a ČAJ

BIELY TIGER

  Hoci je Tigria hora neveľký, iba 36 m vysoký skalný kopec nad Su-čou, sú jeho svahy bohato poznačené 2 500- ročnou históriou tohto miesta. V roku 496 pred n. l., keď sa čaj používal najmä na náboženské obrady, bol Che Lu, vladár Wu (dnešného Su-čou), zabitý v boji. Jeho syn ho pochoval na neďalekej hore, ktorá svojím pozitívnym vyžarovaním podľa učenia Feng-šuej bola vhodná na ten účel. Tri dni po pohrebe sa zjavil biely tiger, ktorý si sadol ku hrobu, akoby ho strážil. Od tých čias bolo toto miesto známe ako Tigria hora.

ČIERNA PAGODA

  Celkom na vrcholku stojí tmavá pagoda Yunyansi, ktorá sa začala budovať v roku 959 a dokončená bola už po 2 rokoch za panovania dynastie Sung. Tehličky ukladali remeselníci zručne do výšky siedmich poschodí nad 8- uholníkovým pôdorysom, typickým pre čínsku filozofiu. Do pagody sme už vstúpiť nemohli, pretože ju zub času rozrušil a naklonil o temer 4°.

STUDNIČKA MAJSTRA LU JŰ

  Na ceste vedúcej od vstupnej brány priamo nahor k slávnej pagode je na každom kroku ukrytý kúsok histórie starého Su-čou. Po ľavej strane chodníčka sme našli celkom nenápadnú studničku legendárneho čajového majstra Lu Jü, ktorý práve tu na Tigrej hore býval v zrelom veku života.
  Tu napísal aj poslednú časť klasickej knihy o čaji Čcha-ťing. Bolo to približne v roku 780, teda viac ako 400 rokov pred prvou japonskou monografiou o čaji, ktorou sa preslávil japonský čajový znalec Eisai. Lu Jüova kniha o čaji sa stala bibliou čajovej kultúry nielen pre starú Čínu, ale aj pre milovníkov čaju z ostatných krajín.
  Lu Jü (733-804) vraj sám vykopal studničku tu na úpätí Tigrej hory, alebo skôr inicioval tento čin a výsledkom bol nadšený. Vyjadril sa, že voda z nej je treťou najlepšou vodou na čaj v celej Číne. Učenie a prítomnosť majstra Lu Jü ovplyvnila i životný štýl obyvateľov Su-čou. Priamo na svahoch Tigrej hory a v horách pri neďalekom jazere Tchajchu sa začal pestovať čaj najvyššej kvality a nápoj z čajových lístočkov alebo skôr v tej dobe zo zlisovaných a pražených čajových koláčov sa stal dennou inšpiráciou zámožných majiteľov privátnych záhrad a potechou cisárskeho dvora.

DETSTVO MAJSTRA LU JŰ

  Lu Jü sa dostal k čaju zvláštnym spôsobom. Ako malé dieťa ho rodičia odvrhli a pri brehu jazera ho našiel budhistický opát Ťi Ťi a priniesol ho do kláštora Dračí mrak. Napriek svojmu nechcenému príchodu na svet veľmi rýchlo vyspel a mnísi nemohli vyjsť z údivu, keď zistili, že ich malý pastier dobytka trénuje písanie znakov bambusovým steblom na chrbtoch kráv. V mladosti strávil Lu Jü veľa hodín prácou na čajových poliach, ktoré patrili kláštoru, a pri jeho manufaktúrnom spracovaní.
  Všetky svoje pozorovania zhrnul vo svojej knihe o čaji, vďaka ktorej sa po storočiach začal považovať nielen za znalca, ale priam za boha čaju, a čínske čajovne dodnes pred jeho keramickou soškou pália vonné tyčinky hneď pri vstupe do čajovne, aby sa im darilo a ich miska čaju bola vždy plná.

SKÚŠKA ČAJOM

  Traduje sa, že opát Ťi Ťi, ktorý našiel malého Lu Jü, nikdy nepil iný čaj, iba ten, čo mu pripravil jeho zverenec, a výnimkou nebol ani cisársky dvor. Cisár Taisong (763-779) to považoval za snobské gesto a nie za zvyk znalca. A tak prichystal predstavenému kláštora malú skúšku. Pri návšteve dvora mu predložil čaj, ktorý v zákulisí pripravil Lu Jü. Opát si nedovolil zdvorilo čaj odmietnuť, a keď ho ochutnal, zvolal: "Tak toto je čaj, akoby ho uvaril sám Lu Jü!" A požiadal ešte o jednu misku.

MYSTÉRIUM MEČA

  Oproti studničke majstra Lu Jü o kúsok vyššie leží zaujímavý Kameň meča. Traduje sa, že na tomto kameni skúšal ostrie svojich mečov sám Che Lu. Obrovský okrúhly balvan naozaj vyzerá, akoby doň niekto zaťal mečom. Chodníček nás zaviedol ešte vyššie, kde pod vrcholom je malá temná rozoklaná roklina s hlbočinou na dne. Je to mystické Jazero meča, do ktorého sa podľa tradície pochovali meče panovníka počas pohrebných rituálov. Vysoko nad hladinou je kaňon preklenutý oblým mostíkom s 2 okrúhlymi otvormi vedľa seba. Možno práve tadiaľ sa spúšťali meče naposledy dole do čiernej vody. Pred Jazerom meča je obrovská tajomná plochá Skala tisícich ľudí. Vraj tu prišlo o život 1000 robotníkov po dokončení hrobky svojho vládcu. Trochu čudesné miesto. No čajový majster Lu Jü sa tu cítil dobre a rád popíjal čaj pod kvitnúcimi kríčkami kamélií.

ČAJ Z TIGREJ HORY

  Tigria hora patrí k najvýznamnejším čínskym miestam pestovania kamélií. Určite sa sem budeme musieť vrátiť niekedy začiatkom leta, keď všetky rozkvitnú. Pestovanie kvitnúcich drevín na Tigrej hore má vzácne dlhú tradíciu. Už v 10. storočí v dobe Piatich dynastií tu rástli ozdobné kríčky voňavého jazmínu. V zalesnenej zelenej časti Tigrej hory na malinkých plochách pod pagodou sme videli rásť čajové kríčky. Čaj sa tu zberal už za čias majstra Lu Jü a považoval sa za veľmi vzácny a temer celý zber bol určený cisárskemu dvoru. Čaj z Tigrej hory bol povestný svojou príjemnou vôňou, ktorú mladé pupene čajových lístkov absorbovali do seba počas kvitnutia kamélií. Zvykom bolo i prekladať čajové lístky kvetmi jazmínu, kamélií a iných voňavých kvetov. Najmä jazmínový čaj z Tigrej hory sa považoval za najlepší v celej Číne.

MIESTO PRE ŽIVOT I SMRŤ

  Krajšie miesto na rozjímanie a učené myšlienky si Lu Jü ani nemohol vybrať. Teda odhliadnuc od toho, že tu bolo predtým pohrebisko. Na druhej strane práve miesta odpočinku vládcov boli vyberané obzvlášť precízne. Číňania verili, že telo má spočinúť na vysoko pozitívnom, energeticky bohatom a krásnom mieste. A tak tam, kde sa dnes chodia živí rekreovať, sa chodilo kedysi zomrieť.
  Navyše tu na Tigrej hore sa pestoval prvotriedny čaj, kvitli omamne voňavé kvety, pevné skalné horstvo poskytovalo stabilitu i krásne výhľady a dokonca voda, ktorá tu vyvierala, nemala páru široko-ďaleko. A hoci rozsiahla kolekcia bonsajov bola prenesená do Záhrady desaťtisícich scenérií len nedávno, bonsaje sa tu pestovali už pred 1 100 rokmi. Ideálne miesto pre život i pre smrť.

Vynikajúce jazmínové čaje nájdete v e-shope Čajovňa dobrých ľudí:

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6