Legendy o čaji Pi-luo-čchun
Počet zobrazení: 1837
Značky
MAGAZÍN BONSAJ A ČAJ: O každom skvostnom čínskom čaji sa tradujú legendy a píšu sa básne, ktoré si dnes rozprávajú milovníci čaju po celom svete. A tak je to i s čajom Pi luo čchun.
Čaj s ohromujúcou vôňou
Na svahoch dvoch hôr vnorených do vôd podmanivého a krištáľovo čistého jazera Tchaj-chu, ktoré prinášalo úžitok, radosť i inšpiráciu celému kraju, pestovali ľudia čajové kríčky. Jemné púčiky čaju mali pre nich veľkú cenu, a preto sa veľmi snažili nazbierať ich čo najviac už v prvých jarných dňoch, keď milovníci čaju boli schopní čaj vyvažovať zlatom. A tak jedného dňa, keď sa už blížilo poludnie, mali usilovní zberači noše plné jemných čajových lístkov, ale v snahe priniesť domov na spracovanie čo najviac čaju, začali si nazbierané lístky sypať aj pod plátenné tuniky. Poludňajšie slnko hrialo rovnako ako rozohriate telá zberačov a spod ich tuník sa začala šíriť neskutočná intenzívna vôňa. "Ohromujúca vôňa! Taká vôňa, že by vás mohla na smrť vyplašiť!" Tak popísal tento nevšedný zážitok Ču Čengcuan, jeden zo zberačov čaju, a tento názov sa ujal. Odvtedy mal čaj svoje meno. Sia-ša-žen-siang, Ohromujúca vôňa.
O nepoctivom zberačovi
V inom dramatickejšom variante tejto legendy sa hovorí o nepoctivom vidiečanovi, ktorý zberal čaj pre svojho pána, ale keďže si chcel zarobiť nejaký ten jüan navyše, namiesto do noše strkal si čajové lístky aj poza košeľu, aby ich neskôr v meste speňažil. No lístočky začali rozvoniavať a práve ich ohromujúca vôňa ho prezradila. Tak či tak, úžasná vôňa dala meno čaju.
Zelené špirálky jari
Ohromujúca vôňa - tento sedliacky názov veľmi realisticky popisujúci najvýraznejšiu vlastnosť čaju, sa však vôbec nepáčil cisárovi menom Kchangsi z dynastie Čching, ktorý bol niekedy na prelome 17. a 18. storočia na inšpekcii v oblasti jazera Tchaj-chu. Jeho hostiteľ Sung Luo ponúkol panovníka čajom typickým pre tento kraj. Cisár bol čajom nadšený, ale jeho poetická duša intelektuála sa nevedela zmieriť s jednoduchým vidieckym menom čaju. Meno Ohromujúca vôňa sa mu zdalo príliš vulgárne a celkom nevhodné pre taký poklad, akým sa mu čaj od jazera Tchaj-chu javil. Vzal si teda usušené lístočky čaju so sebou na dvor, aby sa poradil s učencami a vybral jedinečnému čaju poetickejšie meno. Tvar lístkov a ich špirálovitý pohyb po zaliatí boli inšpiráciou pre nový názov, ktorý dostal čaj na cisárskom dvore. Pomenovali ho Pi luo čchun, Zelené špirálky jari. Tento názov podľa popredných čínskych mysliteľov viac podnecoval fantáziu a očakávania milovníkov čaju.
Krásna Pi Luo a drak
Ďalšia legenda o čaji rastúcom na brehoch jazera Tchaj-chu hovorí o tragickej láske dvoch mladých milencov. Dievčina Pi Luo z dediny Si-šan vraj bola veľmi pôvabná a jej sladký spev sa často niesol ďaleko nad jazerom Tchaj-chu. A tak sa stalo, že po nej zatúžil aj drak, žijúci v jeho vodách. A pretože hrozilo, že zničí celú dedinu, odhodlal sa mladý rybár brániť svoju lásku. Sám bojoval na člne uprostred jazera s drakom sedem dní a sedem nocí. Na ôsmy deň našli rybári čln i mŕtve telá mládenca i draka. Telo odvážneho bojovníka spálili na úpätí hory Tung-tching. Úbohé dievča zasadilo na tomto mieste čajový kríček a slzami ho zalievalo po sedem dní a sedem nocí, pokým samotné nevypustilo dušu z tela. Nasledujúcu jar vyhnal kríček mnoho mladučkých zelených lístkov. Čaj z neho bol mimoriadne lahodný a voňavý. Dedinčania ho pomenovali na pamiatku dievčaťa, ktoré ho zasadilo, Pi luo čchun.
Čaj zdravia a sily
Iný variant tejto legendy hovorí, že mladý rybár po dlhom boji nakoniec draka zabil, no sám padol od vyčerpania a nevedel sa viac ani postaviť na nohy. Pi Luo ho oddane ošetrovala, no keď mu nevedela nijako pomôcť, v hlbokom žiali bežala do neďalekých vrchov. Po dlhom blúdení zastala nad kríkom so zelenými lístkami, ktorý ju neodolateľne priťahoval. A pretože v tých dobách vnímaví ľudia vedeli vycítiť silu bylín, natrhala z neho za priehrštie mladučkých lístočkov a so všetkých síl bežala späť za svojou láskou. Milému uvarila silný čaj, ktorý vôňou naplnil celú miestnosť a vlial novú silu do jeho žíl. Sama však bola natoľko zmorená dlhým blúdením a strachom o svoju lásku, že jej duša navždy opustila telo. Mladík za ňou dlho smútil a na jej pamiatku pomenoval kríček, z ktorého čaj mu vrátil zdravie a silu menom svojej milej - Pi Luo. (AO)
RNDr. Alena Ondejčíková Čajovňa dobrých ľudí
© Magazín BONSAJ A ČAJ
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 7.