LOTOSOVÝ KVET

Lotos indický
Nelumbo nucifera
Sanskrit: Padma
Čínsky: Lien
Taiwansky: Lin Ngau

Lotosový koreň: Chung-chu
Tyčinky: Lien-sü
Kvetné lôžko: Lien-fang
Listy: Che-ťie
Koreň: Ou-ťie
Semená: Lien-c

Óm, mani padme húm!
V budhistických kláštoroch Nepálu a Indie sme často počuli opakovať túto starú mantru velebiacu Budhu, ktorý, keď sa na-rodil, spravil prvé kroky, a z jeho šľapají vykvitli lotosové kvety. Óm, mani padme húm! Ó, klenot lotosového kvetu! Opakovali mnísi zvyčajne rovných 108-krát.

Symbol čistoty
Lotosy (Nelumbo nucifera) patria k najuctievanejším a najposvätnejším kvetom našej planéty. Považujú sa za symbol čistoty, svätosti, dobra a krásy. Mnohí znalci o nich tvrdia, že sú to najdokonalej-šie kvety Zeme.
Budhisti obdivujú lotosy i preto, že vyrastajú z bahna a napriek tomu zostávajú čisté a nepoškvrnené, čo vystihuje podstatu ich učenia a pravého bytia. Sú ako človek, ktorý vychádza z materiálneho bahna sveta (sansára) a nevedomosti (avidjá) a napriek tomu sa môže prejaviť v čistote a kráse prostredníctvom osvietenia(bódhi).
V lotosovom kvete vidia východné náboženstvá obraz sveta, pričom stonka je pomyselnou zemskou osou a aj samotné stvorenie je často zobrazované ako rozvíjajúci sa lotosový kvet.

Národný kvet Indie
V hinduizme je lotos velebený ešte dlhšie ako v budhizme. Veď samotný Brahma na počiatku vekov vyskočil z lotosového kvetu. A doteraz sa často zobrazuje sediaci na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z pupku boha Višnu, ktorý tiež sedí na lotose a aj z jeho dlaní rozkvitajú lotosové kvety. I bohyňa dobra Laxmí, vystupuje aj pod menami Padma, Kamla, Kamalasana, ktoré znamenajú lotos.
Vlastne nebeské svety všetkých východných náboženstiev sú akoby poprepletané žiarivými a čistými lotosovými kvetmi. Lotos sa stal i národným kvetom Indie a zobrazuje sa v mnohých umeleckých dielach, veľkolepých stavbách i starých rozprávkach a legen-dách. Najmä tróny bohov, ale napríklad aj posteľ bohyne milosrdenstva láskavej Kuan -jin, u nás známej vďaka čaju, mali často tvar lotosového kvetu.

Kvet plodnosti
Hinduistickí filozofi obdivovali i dominantné a veľmi sugestívne kruhovité listy lotosu ako symbol nepripútanosti. Samotný Ramakrišna tvrdil, že človek by mal byť ako listy lotosu, ktoré sa dotýkajú hladiny bez toho, aby sa celkom ponorili do vody. Rovnako duchovní ľudia môžu žiť v reálnom svete bez toho, aby ich vnútorne poznačil.
Lotosovým kvetom sa pripisuje i ďalšia dôležitá vlastnosť - plodnosť. Ďalšie asociácie ako znovuzrodenie, čistota, krása a senzualita sa principiálne odvíjajú práve z toho aspektu.

Sedem lotosov nášho tela
Podľa tantrických a jogínskych spisov v každom človeku rozkvitá sedem lotosových kvetov, sedem čakier. Tak sa nazývajú energeticky aktívne body, ležiace nad sebou na osi ľudského tela vždy v blízkosti žliaz s vnútornou sekréciou. Sú to energetické centrá, ktorými komunikujeme s prostredím.
Každá čakra žiari svojou vlastnou farbou, jednou z farieb dúhy od spodnej červenej až po fialovú. Ich funkcia a aktivita ovplyvňuje telesné, psychické i mentálne schopnosti človeka, a tak v každom z nás by mali rozvíjať nádherné lotosové kvety sily a vnímania.

Lotosy egyptských faraónov
Do Ázie a k indickým brehom sa lotosy vraj rozšírili z Egypta, aj keď tam le-gendy, nástenné maľby a faraónske záhrady zdobil iný druh lotosu Nymphaea caerulea. Do jeho jasných modrých kvetov sa pozorne díval i egyptský boh slnka Ra.
Aj vo svätyniach, umení a architektúre Asýrčanov, Feničanov a starých Grékov často nájdeme rôzne vyobrazenia lotosových kvetov.

Putovanie s Odyseom
Literárnu nesmrteľnosť lotosom zabezpečil Homér, ktorý im vo svojej úžasnej Odysei dal podivnú vlastnosť. Stali sa kvetmi zabudnutia a ťažkopádnej bezstarostnosti.
Začítajme sa krátko do tohto starého eposu:
"Deväť dní nás hnal vietor šírošírym morom, ale na desiaty deň sme dosiahli brehy krajiny Lotofágov, ktorí sa kŕmili zvláštnym druhom kvetov. Tu sme sa vylodili, aby sme doplnili zásoby pitnej vody.
Kým si posádka v tieni vychutnávala poludňajšie jedlo, vyslal som niekoľkých svojich mužov, aby zistili niečo viac o čudných obyvateľoch tohto tajomného miesta. Vybrali sa medzi Lotofágov, ktorí im vôbec neublížili, ale dali im jesť lotosy, ktoré boli také chutné a omamné, že sa zaraz prestali starať o svoj domov a nechceli sa vrátiť. Len tam tak stáli spolu s Lotofágmi, pojedačmi lotosov, bez myšlienok na budúcnosť a na návrat..."

Medicínske využitie
Lotos patrí medzi rastliny klasickej čínskej medicíny. Má široké spektrum pozitívnych vplyvov na ľudské telo. Najväčšiu silu a účinok majú vraj tyčinky lotosových kvetov.
Podľa starej medicíny lotosy hasia srdečné ohne, pomáhajú pri zvieraní srdca a nízkom tlaku, tonizujú, zastavujú krvácania, pôsobia pozitívne pri stagnácii krvi, pomáhajú obličkám, slezine, pečeni, pomáhajú odbúravaniu tukov, upokojujú a pôsobia aj afrodiziakálne.
Dokážu zastaviť hnačky z horúčav a schladzujú organizmus. V poslednom čase sa hovorí aj o protirakovinových účinkoch lotosov. Obsahujú v sebe lotusín, neferín, nuciferín a ďalšie špecifické látky. Klasická čínska medicína im pripisuje osviežujúcu a vyrovnanú povahu a vplyv na akupunktúrne dráhy srdca, sleziny a obličiek.
Môžu sa užívať dlhodobo a nie sú známe negatívne účinky na organizmus.

Lotosy na tanieri
Lotos patrí k pochúťkam čínskej kuchyne. Jedlé sú všetky jeho časti a Číňania si ich pripravujú na mnoho spôsobov.
Klasickou sladkosťou, na ktorej sme si v Chang-čou radi pochutnávali, boli hľuzovité korene lotosov plnené varenou ryžou v sladkej omáčke. Korene lotosov, v Číne nazývané Chung-chu (Hong Hu), sú prirodzene sladké a obsahujú veľa škrobu. Môžu sa jesť aj ako ovocie.
Z celkom mladých hľúz sa pripravujú i chutné šaláty a vyzretejšie staršie korene sa používajú do polievok. Korene obsahujú veľa železa a vitamíny B a C. Vysoký obsah vlákniny pomáha zlepšiť peristaltiku čriev. Šťava z lotosových koreňov je celkom chutná a pomáha zastaviť krvácanie žalúdočných stien, čriev a rekta. Polievka z koreňov lotosu je tiež užitočná. Pacienti s horúčkou ju jedia studenú a ostatným sa odporúča teplá.

Špecialita Západného jazera
V mnohých reštauráciách a čajovniach na brehoch Západného jazera pripravovali rôzne špeciality z rastlín a živočíchov, vylovených priamo z tohto jazera, a lotosy
k týmto pochúťkam samozrejme patrili.
Tamojšou špecialitou je rôsolovitý nápoj pripravený z prášku získaného z vysušených a rozdrvených koreňov lotosov. Je jemne ochutený zázvorom a škoricou a jeho rozšľahaním v horúcej vode si môžete pripraviť zaujímavú, výživnú a zdravú pochúťku.
Lupienky lotosových kvetov sa často pridávajú aj do čaju a do vína. Možno naozaj vyvolávajú pocit bezstarostnosti a zabudnutia, ako o tom písal Homér.
Semená lotosov sa často pražia a pripravuje sa z nich pochúťka makhanas.
Okrem toho, že sa lotosy dajú celé zjesť, majú ešte mnoho ďalších využití. Zo stoniek listov sa vyrábajú knôty do olejových lámp, zapaľovaných v chrámoch. Dá sa z nich dokonca získať priadza a utkať plátienka, ktoré sa používajú pri liečbe rôznych chorôb.

Japonská hasuča
V Japonsku sa pije čaj z koreňov lotosov nazývaný hasuča. Je jemnej chuti a pripravuje sa z koreňov vysušených na slnku, rozomletých na jemný prášok, do ktorého sa pre chuť a účinky pridáva trochu sušeného zázvoru. Pre chuť sa doň môže pridať pár kvapiek sójovej omáčky.
Čaj hasuča je veľmi populárny v celom Japonsku, pretože pomáha pri respiračných problémoch, chronickom kašli, je dobrý na pľúca a uvoľňuje hlieny z tela.
Korene lotosov patria v Japonsku k najobľúbenejším medicínskym zeleninám. Možno aj preto, že ich chápu ako symbol dlhého života.

Očami botanika
Lotos indický (Nelumbo nucifera) je močiarna rastlina, ktorá má rada veľa slnka a priestoru. Dvíha sa nad vodnú hladinu až do výšky 1,8 m, kvety sa rozvíjajú v priemere do 25 cm a kruhovité listy majú priemer až 60 cm.
Lotosy patria do čeľade Nymphaeaceae. Z botanického hľadiska ich vzhľadom na evolučný vývoj nepriraďujeme k pôvodným vodným rastlinám, napriek tomu im je v plytkých vodách dobre. Sú veľmi odolné a nemajú temer žiadnych nepriateľov a škodcov.
Je veľmi ťažké nezamilovať sa do éterických kvetov lotosov na prvý pohľad. Ich jedinečná krása je naozaj sugestívna, najmä keď rastú v jazierkach pri chrámoch, palácoch či v klasických čínskych záhradách a tvoria nežný kontrast k šedivým a veľkým kameňom, ktoré sa v záhradnej architektúre bohato využívali.

Pestovanie lotosov
Lotosy sú veľmi vitálne, priebojné a invázne rastliny. Je lepšie pestovať ich v obmedzených nádobách, pretože inak by sa rýchlo prekorenili a rozrástli do celého priestoru jazierka. Nie je ľahké ich potom opäť skrotiť.

Aj vo vodách Západného jazera v Chang-čou či v pekingskom Letnom paláci sú nádherné plochy lotosov, rastúcich pri brehoch, ukončené sieťami a plôtikmi, aby sa príliš nerozrástli a po jazere mohli plávať výletné loďky.

Zopár pestovateľských rád
Lotosy sa pestujú v nádobách naplnených záhradnou zeminou. Majú rady kyslejší charakter pôdy. Lepšie sa im darí v plytších a širších nádobách ako v úzkych a vysokých.
Do záhradnej pôdy môžeme primiešať 1/5 dekompostovaného kravského hnoja.
Ak nechceme, aby nám nádoba s vysadenými lotosmi v jazierku plávala, môžeme na dno priviazať vrecko piesku.
Pozor na rozrastanie lotosov, pretože ich korene môžu horizontálne prerastať ponad okraje nádoby.
Nádobu s nasadenými lotosmi dáme do hĺbky asi 15 cm pokiaľ sa nezačne ich rast. Potom ich môžeme ponoriť na dno do hĺbky 40-50 cm pod vodnú hladinu. Ak je jazierko príliš hlboké, radšej podložíme debničku odspodu. Nie však drevenú, pretože by mohla utlmiť rast lotosov.
Existuje vyše 100 rôznych variet lotosov a pre malé záhrady sú lepšie menšie kultivary.
Lotosy patria k subtropickým a tropickým rastlinám, preto ich v zime chránime pred mrazom najlepšie prenosom do skleníka.

RNDr. Alena Ondejčíková
Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Magazín Bonsaj a čaj