MÔJ DOM: BONSAJ - SYMBIÓZA STROMU A ČLOVEKA
Počet zobrazení: 644
ČASOPIS MÔJ DOM: Tvarovanie bonsajov strihom, drôtovaním či ďalšími technikami patrí už k určitej nadstavbe a slúži k tomu, aby mali čo najkvalitnejšie rozloženú korunu, a teda aj možnosť fotosyntézy, aby si jednotlivé konáriky netienili a nezavadzali. Takisto sa dokonalým tvarom približujú viac k duši človeka, ktorá je zvlášť citlivá na vnímanie krásy a príjemných línií. Aj ráznejšie zásahy znášajú veľmi dobre, rovnako ako aj dreviny v našich ovocných sadoch. Bonsaje môžeme vypestovať z akejkoľvek dreviny. Je len dôležité precítiť ju, poznať jej potreby, aby sme jej vedeli vytvoriť také podmienky, aké by mala na svojom pôvodnom stanovisku, kde sa jej darí najlepšie.
Bonsaje, stromy zasadené v keramických miskách, fascinujú človeka už celé veky. Sú magicky príťažlivé bez ohľadu na dobu, kontinent, farbu pleti či kultúrne zvyklosti.
Cesta ku koreňom
Kolískou bonsajistiky je stará Čína. Rozľahlá krajina tvorivých ľudí, ktorí chtiac či nechtiac dali svetu mnoho zaujímavých objavov, a tie nezostali navždy ukryté za monumentálnym čínskym múrom. Napriek tomu si dodnes mnoho ľudí myslí, že domovinou bonsajov je Japonsko. Japonci sami vymysleli máločo, ale dokázali pružne reagovať na všetko, čo sa objavilo v susednej Číne, ktorá bola pre nich vždy veľkou inšpiráciou. A tak to bolo i s bonsajmi. Kedysi ich pestovali iba vzdelanci, umelci, cisársky dvor, a v Japonsku, samozrejme, neohrození samuraji. Bonsaje dávali ich životu nový rozmer. Učili ich pokore, trpezlivosti a umeniu, každý deň aspoň krátku minútku myslieť a postarať sa nielen o seba, ale aj o iného tvora, celkom na nich odkázaného. Aj dnes je pestovanie bonsajov doménou najmä mužov.
Symbol sily a zdravia
Ľudia sa nás občas spytujú: „A nie je to trápenie stromčekov?" Musíme sa otvorene priznať, že ako milovníci prírody i my sme si to pri prvom stretnutí s bonsajmi mysleli. Až keď sme prenikli do tohto fascinujúceho umenia hlbšie, pochopili sme, že to tak nie je. Bonsaje nie sú vôbec trápené, ak sa o ne človek s láskou stará. Nielenže im k zdravému životu nič nechýba, naopak, majú často oveľa lepšie životné podmienky ako dreviny rastúce vo voľnej prírode, ktoré závisia od jej vrtkavých rozmarov. A prečo zostávajú vlastne také malé? Môže za to bonsajová miska. Strom rastúci v malom priestore si môže vybudovať len takú korunu, aký má objem koreňovej sústavy. A to je celé tajomstvo miniaturizácie bonsajov, jednoducho rovnako ako borovice v skalnej pukline, ktoré tiež zostávajú malé, ale celkom vitálne.
Už Japonci a Číňania považovali bonsaje za zdroj sústredenej energie a pri slávnostných chvíľach či meditáciách ich kládli do ozdobného výklenku „tokonoma". Nakoniec, ak sa na bonsaje pozrieme zblízka, pocítime ich žiarivú silu a vitalitu, vďaka ktorej prežijú v malej miske niekoľko generácií ich tvorcov a pestovateľov. Bonsaje nie sú pomaly rastúce či zakrpatené dreviny. Naopak. Bonsaj musí dobre rásť, a preto musí mať dostatok živín i vlahy.
Ako na to?
Pestovanie bonsajov je vlastne vo svojej podstate jednoduché a veľmi dobre ho môžu zvládnuť i začiatočníci bez hlbších teoretických znalostí. Naopak, čistá hlava a dostatok citu býva tajomstvom úspechu začínajúcich pestovateľov. Bonsaj potrebuje od človeka predovšetkým svetlo, vodu a lásku.
Prvou a najdôležitejšou vecou, na ktorú sa často zabúda, býva dostatočné osvetlenie miesta, na ktorom chceme bonsaje pestovať. Ak dávame prednosť drevinám nášho podnebného pásma, napríklad dubom, bukom, hrabom alebo boroviciam, je vhodné pestovať ich v záhrade či na balkóne, kde majú obvykle svetla dostatok. Tento faktor má dôležitejšiu úlohu pri pestovaní tropických a subtropických drevín v byte. Bonsaje by mali byť umiestnené veľmi blízko slnečného okna alebo umelo osvetlené vhodným svetelným zdrojom. Toto riešenie vrelo odporúčame a s pestovaním bonsajov doplnkovo nasvietených umelým svetlom máme veľmi dobré skúsenosti. Treba si len vybrať žiarovky alebo žiarivky podobné dennému svetlu a počas dňa strom osvetliť. Vzniká tak v interiéri veľmi zaujímavý a pôsobivý efekt a strom je schopný využiť toto svetlo na dostatočnú fotosyntézu.
Ďalej nesmieme zabudnúť na pravidelnú, každodennú zálievku. Polievanie bonsajov patrí k tým najmilším povinnostiam. Veď i stromy žijú a cítia, aj keď im čas plynie pomalšie ako nám. Veľmi dobre je z času na čas poskytnúť stromu malý kúpeľ, najmä v teplom počasí alebo vtedy, ak sa nám zdá, že robíme niekde chybu. Do väčšej misky s vodou ponoríme bonsaj i s miskou asi do polovice kmeňa a necháme zeminu chvíľu nasiaknuť vodou. Tak sa dostane dostatok vlahy aj k tým najjemnejším vlásočniciam. Ak substrát bohato bublinkuje, polievali sme málo. Príjemným osviežením je i rosenie na listy stromu.
Aby bonsaje dobre rástli, treba ich pravidelne hnojiť tekutými či pevnými hnojivami. Nezabúdajme, že strom má bohato rásť, a preto potrebuje veľa živín, ktoré sa bohatou zálievkou z pôdy rýchlo vyplavujú. Okrem svetla, vody a hnojiva potrebujú bonsaje bezpodmienečne už len lásku a cit človeka, za ktoré sa dokážu bohato odmeniť.
Bonsaje sú krásnym umením
Tvarovanie bonsajov strihom, drôtovaním či ďalšími technikami patrí už k určitej nadstavbe a slúži k tomu, aby mali čo najkvalitnejšie rozloženú korunu, a teda aj možnosť fotosyntézy, aby si jednotlivé konáriky netienili a nezavadzali. Takisto sa dokonalým tvarom približujú viac k duši človeka, ktorá je zvlášť citlivá na vnímanie krásy a príjemných línií. Aj ráznejšie zásahy znášajú veľmi dobre, rovnako ako aj dreviny v našich ovocných sadoch. Bonsaje môžeme vypestovať z akejkoľvek dreviny. Je len dôležité precítiť ju, poznať jej potreby, aby sme jej vedeli vytvoriť také podmienky, aké by mala na svojom pôvodnom stanovisku, kde sa jej darí najlepšie.
Japonci vytvorili celý systém štýlov i princípov tvarovania, ktoré dávajú stromu zdanie dokonalosti. To je i základný rozdiel medzi čínskymi a japonskými bonsajmi. Číňania sú veľmi tolerantní a okrem niektorých zvláštností, ktoré radi svojim bonsajom vtláčajú, ako je napríklad bizarný tvar čínskeho vodného draka, symbolu šťastia a prosperity, radi nechávajú bonsaje rásť v takom tvare, ako bežne rastú staré stromy. Na rozdiel od nich, Japonci sa nesnažia napodobniť strom z voľnej prírody, ale vytvoriť ideál krásy. Dodržujú pritom jednotlivé osvedčené estetické pravidlá, napríklad aj princíp zlatého rezu, a tak japonské bonsaje často pripomínajú diela Leonarda da Vinciho, pretože sa dajú priam rozložiť na čísla, geometrické útvary, pomery a platia v nich prísne zákony matematiky vytvárajúce objekt – umelecké dielo, ktoré naše oko vníma ako harmonické a krásne. Preto je i pre nás, Európanov, japonské chápanie krásy zrozumiteľnejšie.
Nájsť hlbší zmysel
Na bonsajoch sa nám zdá príťažlivé najmä to, že umožňujú človeku tvoriť, diametrálne zmeniť strom, prebudiť v ňom novú bytosť a vdýchnuť jej vlastnú dušu, ale vždy v súlade s prírodnými zákonmi. Pestovanie bonsajov sa nedá porovnať s pestovaním bežných bytových rastlín. Bonsaje majú svoju vlastnú osobnosť a často dostávajú i svoje vlastné mená.
Ak pestujeme bonsaje v záhrade či v byte, stávajú sa dominantným prvkom, ktorý dodáva priestoru myšlienku i pozitívnu energiu. Často ich využívali i čínski majstri feng šuej, zaoberajúci sa umením harmónie obydlia. V japonských záhradách bývali bonsaje podobne ako malé čajové chyžky srdcom záhrady. Japonské záhrady neboli nikdy len súčtom vhodných ozdobných prvkov, ale mali aj hlbšie usporiadanie i filozofický zmysel.
