Slaný tibetský čaj

Prvý hlt slaného hustého čaju bol strašný. Telom akoby preletel blesk a vyšiel von prstami na rukách. Svoje spravili predsudky a očakávania. No po chvíli, ako sme len tak sedeli pri stole a zhovárali sme sa, zrazu sme sa pristihli, že ho pomaly popíjame, a už sa nám vôbec nezdal zlý. Naopak, bol vlastne celkom chutný, ba vlastne výborný.
Stačilo len nič neočakávať a brať ho taký, aký je. Aký ho pijú ľudia, žijúci pod Himalájami od nepamäti.

DLHÁ CESTA Z ČÍNY

  Hoci už aj priamo v Tibete sa v posledných rokoch začal pestovať čaj na ojedinelých plantážach na svahoch hôr v takej výške, že pomalé prírastky umožňujú len jeden zber do roka, tradičný tibetský čaj s jačím maslom sa pripravuje z čaju dovezeného z Číny.
  Už pred viac ako 1000 rokmi sa vybudovala obdivuhodná obchodná cesta z čínskej provincie Junnan z oblasti mesta Pchu-er, po ktorej sa silný opakovane fermentovaný čierny čaj vozil do Tibetu, najmä do Lhasy. Karavány s naloženými koňmi a jakmi pomaly postupovali po ceste, zarezanej do strmých svahov hôr, aby s nasadením života po zradných cestách priviezli do Tibetu najmä čaj a hodváb a späť do Číny zasa kone a jaky , ktoré boli v týchto oblastiach dôležitým dopravným prostriedkom. Chudobní Tibeťania kupovali od Číňanov predovšetkým lacný silný čaj lisovaný do tehličiek a čajových koláčov. Ten si ešte na plochých strechách svojich príbytkov na čerstvom vzduchu nechávali dofermentovať a presušiť. Takýto čaj dobre zabalený do papiera získal neobmedzenú životnosť a Tibeťania ho uskladňovali dlhé roky.

ČAJ ZO STRECHY SVETA

  Silný slaný čaj s maslom sa stal typickým každodenným nápojom nielen pre Tibeťanov, ale aj pre Šerpov, žijúcich pod Mount Everestom, obyvateľov Ladaku, Manangu a kráľovstva Mustang. V drsnej a chladnej klíme Himalájí a Tibetskej náhornej plošiny dokázal zahriať a dodať dostatok energie ľuďom, ktorí jedli len raz do dňa a napriek tomu ťažko pracovali.

KAŽDODENNÝ ČAJOVÝ RITUÁL PROSTÝCH ĽUDÍ

  Čaj s maslom sa tradične pripravuje v dlhých drevených čajových maselniciach, v akých sa i u nás kedysi mútilo maslo. Sú typické i pre oblasť Tibetu a nechýbajú v žiadnom príbytku. Čaj sa pripravuje viacerými spôsobmi, no princíp je vždy rovnaký.
  Z nastrúhaného lisovaného viackrát fermentovaného čaju sa uvarí silný odvar. Ten sa naleje do maselnice, pridá sa k nemu kus jačieho, vlastne načieho masla, pretože nak je samica jaka, mlieko a pomerne veľa soli. Túto zmes tibetská gazdinka usilovne múti asi pol hodinu, čím dlhšie, tým je čaj lepší. Hotový čaj sa preleje do kovovej kanvice, v ktorej sa zohreje nad ohňom, pretože počas dlhého šľahania spravidla trochu vychladne. Pije sa vždy veľmi horúci. Takto sa pripravený čaj pije počas dňa alebo sa ponúka hosťom a vzácnym návštevám. Je to vlastne každodenný čajový rituál prostých ľudí.

SŔKANIE ČAJU

  Slaný čaj s maslom sa tradične pije z drevených misiek, ktoré sú veľmi obľúbené medzi pospolitým ľudom aj preto, že sú ľahké a dobre sa nosia so sebou.
  Hosťom tibetských príbytkov sa čaj nalieva do porcelánových misiek, ktoré bývajú zväčša modrej farby. Domáci dolievajú hosťovi čaj dovtedy, pokým si z misky odpíja. Ak by ste už viac čaju nechceli, je potrebné nechať misku naliatu až do úplného odchodu a vtedy ju vypiť. Vtedy vám poslednom dopití nechať na dne misky trochu čaju. Inak je slušné a veselé čaj po celý čas hlasno sŕkať. Tibeťania ani nehovoria o pití čaju, ale o jeho sŕkaní.

DROBNÉ ZVYKLOSTI

  Keď sa čaj nalieva do misky, ľavá ruka má byť otočená k nebu a čaj sa v žiadnom prípade nesmie rozlievať mimo misku.
Ak je do domu pozvaný láma, aby recitoval sútry, čajového náradia určeného pre neho sa nesmie dotknúť nikto iný.
Aj dnes má čaj pre Tibeťanov mnohoraké použitie. Slúži pre potešenie hostí, vyjadrenie úcty k rodičom a starším, patrí k odriekaniu šesťslabikových modlitieb a často sa ním obdarovávajú priatelia.
  Ak príde nevesta po prvý raz do domu manžela, jej prvá cesta vedie do kuchyne, aby pripravila čaj pre svojich nových rodičov.
  Do čaju sa pridáva výlučne himalájska soľ, ktorá je v porovnaní s morskou soľou z Indie oveľa slanšia. Navyše Tibeťania tvrdia, že od morskej soli by im zošedivela brada.

MISKY NA ČAJ

  Slaný tibetský čaj sa pije z viacerých typov misiek. Najvzácnejšie porcelánové misky bývajú zdobené vodnými drakmi, levmi, vtákom šťastia Fénixom alebo osemlupienkovým lotosom. Takéto misky sú určené pre vysokých mníchov, "Žijúcich Budhov" a bývajú žltej farby.
  Pre starších a významnejších ľudí i pre hostí sa zvyknú používať bledomodré porcelánové misky, zdobené pivonkami alebo inými kvetovými vzormi.
Drevené misky bývajú vyrezané do veľmi pekných tvarov a niekedy zdobené elegantnými striebornými vzormi. A aj tie najjednoduchšie patria k typickým umeleckým prvkom tibetských domácností. Vyrábajú sa zväčša z morušového alebo brezového dreva.
  Zámožní Tibeťania používajú na pitie svojho čaju i misky z číreho zlata, často zdobené jemnými dekormi. Bývajú to priam umelecké skvosty. Elegantné a vyjadrujúce blahobyt ich majiteľov. Okrem toho sa traduje, že zlato sa používa na testovanie, či potrava neobsahuje jed.

PO-ČCHA

  Tibetský čaj s maslom sa často označuje i čínskym výrazom Po-čcha. A pre obyvateľov strechy sveta je nenahraditeľný. Pomáha udržať telo v teple, odháňa hlad, zlepšuje trávenie, posiľňuje kardiovaskulárny systém, čistí telo od naakumulovanej kyseliny mliečnej a celkovo omladzuje organizmus človeka. Cudzincom pomáha lepšie znášať vysoké nadmorské výšky a zmierňuje ich neblahé pôsobenie. Pomáha pri bolestiach hlavy, problémoch so žalúdkom a nevoľnosťou. Vysoký obsah soli v čaji je takisto v týchto nadmorských výškach pri zvýšenej námahe nevyhnutný. Pitie slaného čaju s maslom odporúčala i tibetská medicína, ktorá má najdlhšiu medicínsku tradíciu v celom svete.
  Slaný tibetský čaj má zvláštnu drevitú chuť a možno trochu pripomína tradičnú japonskú polievku miso. Stojí však zato nájsť si k nemu cestu a nechať sa ovanúť dychom Tibetu.

RNDr. Alena Ondejčíková
Čajovňa dobrých ľudí

Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5