SVET ORIENTU: Cesta čaju do sveta

SVET ORIENTU VČERA A DNES.
Časopis o krajinách Ázie, Afriky a Oceánie
vydáva Ústav Orientalistiky SAV.

Čo o vzniku čaju prezrádzajú skúmania odborníkov?

Alenka Ondejčíková: Ešte zaujímavejšia ako staré legendy bola skutočnosť. V páse subtropickej džungle, ktorá sa tiahne od Mekongu po Brahmaputru rástli a stále rastú divoké čajovníky. Vysoké, štíhle stromy s belostnou kôrou. Na našich potulkách za prvopočiatkami čaju sme navštívili oblasť Xishuangbanna na juhu čínskej provincie Yunnan. Tu, malé horské etniká, najmä Bulangovia, ešte pred počiatkom nášho letopočtu ako prví na svete začali zberať čajové listy a vysádzať čajovníky ku svojim príbytkom. Čaj fermentovali a liečili ním všetky možné neduhy.

Neskôr začali s čajom obchodovať, lisovali ho do hutných tvarov, aby sa dal lepšie naložiť na chrbty koní, ktoré ho niesli po starej konskej ceste do vzdialených oblastí, najmä do Tibetu. Tak sa čaj dostal do pohybu. Rozšíril sa po celej Číne. S obľubou čaju sa vytvorila špecifická čajová kultúra, ktorá svojou kultivovanosťou inšpirovala nielen čínskych filozofov, umelcov a šľachtu, ale zmenila vnímanie tohto jednoduchého nápoja aj u iných národov.

Ktoré krajiny po Číne začali s jeho pestovaním?

Vladimír Ondejčík: Vďaka budhistickým mníchom, ktorí bez čaju nemohli byť, sa čajové lístky dostali cez Kóreu do Japonska. Čaj bol mimoriadne zaujímavým artiklom aj pre portugalských a neskôr pre holandských a anglických obchodníkov, ktorí ho nakladali na svoje lode a oboplávajúc Afriku privážali na náš kontinent. Začiatkom 17. storočia čaj uchvátil Európu a postupne aj zvyšok sveta.

Pestuje sa aj tam, kde ho pôvodne začali pestovať horskí Bulangovia?

Vladimír Ondejčík:Ešte pred pár rokmi, keď sme ich mali možnosť navštíviť, žili v izolovaných dedinách na vrcholkoch hôr a hovorili vlastným jazykom. Ženy chodili vo vyšívaných krojoch. Večer sa umývali v potoku a malí chlapci sa vzdelávali v budhistickom kláštore nad dedinou. Pestovali čaj. Boli jednoduchí, pekní a šťastní. Pri príbytkoch z bambusu rástli stáročné čajovníky, ktoré tam vysadili ich predkovia.

Dnešní Bulangovia zberajú čajové listy podobne ako ich prapredkovia na počiatku histórie. Lisujú ich vlastnou váhou pod okrúhlymi kameňmi. Čajové „koláče" sušia a balia do ryžového papiera, aby sa dostali k milovníkom naozaj dobrého čaju. Napríklad i k nám, na Slovensko. Vlastne sa tak veľa nezmenilo... Teda, ak sa k horským dedinám už nevybudovali asfaltové cesty. Lebo s nimi prichádza globalizácia a jej nástup je rýchly.

Už v roku 1990 ste otvorili  1. profesionálne čajové a bonsajové centrum Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí. Čo Vás k tomu viedlo?

Alenka Ondejčíková: Ako prvé sme objavili čaro bonsajistiky. Zavanul k nám duch Ázie. Zbierali sme semienka a z nich sme úspešne pestovali stromčeky v malých miskách. V tej dobe sme obaja mali prácu, o akej sme vždy snívali. Manžel učil na gymnáziu talentované deti matematiku a ja som pracovala ako biológ vo vede. No zachytila nás nová doba, chuť a možnosť podnikať. Mohli sme sa naplno venovať zaujímavým veciam, ktoré robili náš život krajším a šťastnejším. Zdravším. A tak sme investovali z nášho skromného rodinného rozpočtu, zmenili sme naše povolania a otvorili sme prvý obchodík s bonsajmi a čajom.

Ponúkať kvalitné čaje, znamená mať dobré kontakty. Ako sa Vám ich darilo a dodnes darí nadväzovať?

Vladimír Ondejčík: Aby sme boli dobrí v tom, čo sme chceli robiť, začali sme intenzívne cestovať. V dobe bez internetu to bolo nutné. Všetko sme objavovali a spoznávali na vlastnej koži. Otváral sa pred nami nový, neznámy vesmír, hľadali sme v ňom inšpirácie a súvislosti.

Dôležité bolo, že sme mali odvahu oslovovať tých najvýznamnejších odborníkov svetových mien. Vychádzali nám v ústrety, pretože ich nadchýnal náš entuziazmus. Doma sme o našich výskumných cestách veľa písali a rozprávali. Celých 20 rokov sme každoročne organizovali medzinárodné výstavy bonsajov a čaju a na oplátku sme majstrov zo sveta pozývali k nám, do Nitry. Bolo to zaujímavé, pestré, vzrušujúce. Ľudia sa tu stretávali vďaka vôni čaju a kráse bonsajov.

Na webovej stránke Čajovne dobrých ľudí (www.e-tea.eu) sú v ponuke stovky rôznych čajov, ktoré dovážate z desiatok krajín sveta. Vydali ste tiež viacero publikácií o čaji, organizujete kurzy pre jednotlivcov i čajovne, vo svojej ponuke máte široký sortiment výrobkov na prípravu a podávanie čaju....

Aký teda je čajový svet 21. storočia?

Vladimír Ondejčík: Svet čaju je veľmi pestrý a v dnešnej dobe sa navyše prudko vyvíja. Kvantitatívne i kvalitatívne. Exponenciálne. Podieľajú sa na tom vedci i producenti čaju. Profesionálni čajoví majstri, ale aj nároční konzumenti a zanietení amatérski nadšenci. Vďaka ľahkej internetovej dostupnosti informácií sa zrazu všetko rýchlo mení. Začalo sa veľa experimentovať. Hľadajú sa progresívne technológie spracovania čaju. Šľachtia sa nové odrody čajovníkov, ale výskumníci sa vracajú aj späť do džungle k pôvodným, divokým čajovým stromom. Pretože práve tie vynikajú výrazne pozitívnym účinkom na zdravie človeka. A to dnešné ľudstvo veľmi potrebuje.

Čo konkrétne Vás v oblasti ponuky čajov zaujalo?

Alenka Ondejčíková: Nás napríklad fascinuje nový trend - vedecké čaje. Je úžasné, že napríklad zelený japonský čaj s vysokou hladinou antioxinantov Katea alebo japonské čaje typu Kate-benifuki dokážu výrazne a rýchle stlmiť prejavy alergií a rôznych podráždení organizmu. Po prvý raz sme sa s vedeckými čajmi stretli asi pred 15 rokmi na svetovom kongrese v japonskej Šizuoke a začali sme ich voziť na Slovensko. Pomohli už mnohým ľuďom, ktorí trpeli alergiami. Vedci sa zamerali na čajovníky blízke tým divokým naozaj správne. Majú vysoký obsah metylovaných katechínov a ďalších významných látok, ktoré zaraďujeme medzi známe antioxidanty. Pri našich cestách kamkoľvek vždy máme v príručnom batôžku takýto čaj ako prvú pomoc.

A ďalšie novinky vo svete čaju?

Alenka Ondejčíková: Napríklad ďalším zaujímavým trendom sú čaje typu GABA. Je to skratka z anglického názvu kyseliny gama-aminomaslovej, ktorá v ľudskom organizme funguje ako neurotransmiter. Je potrebná pre činnosť mozgu i správny prenos vzruchov neurónmi. Ak jej máme málo, zabúdame, rýchlejšie starneme, trasú sa nám ruky, bolí hlava. Japonskí vedci skúmali spracovanie čerstvo nazbieraných listov čaju v anaeróbnych podmienkach, teda bez prístupu vzduchu a výsledky boli pozoruhodné. Čaje typu GABA sú veľmi príjemné a účinné.

Kde vidíte perspektívy využitia čaju v budúcnosti?

Vladimír Ondejčík: Staré, divoko rastúce čajovníky zo subtropických džunglí, v ktorých sa začala púť čaju do príbytkov človeka, sú veľkou výzvou i prísľubom nielen pre čajový ale i farmaceutický priemysel. Čaj je zvláštny nápoj. Jednoduchý a nevtieravý. Vlastne si naň človek musí najprv trochu zvyknúť, prijať jeho charakter. No ak ho vpustíme do života, zmení nám ho. Čaj už po stáročia inšpiruje, provokuje, lieči telo i dušu človeka. A my veríme, že tomu tak ešte dlho bude.

ROZHOVOR REDAKTORKY ZDENKY RABAYOVEJ S ALENKOU A VLADIMÍROM ONDEJČÍKOVÝMI O ČAJI A O SVETE

Článok v .pdf