Tri divoké kone v nás ...

Tri divoké kone v nás ...

Niekedy sa zdá, akoby v nás boli do jedného voza zapriahnuté tri divoké kone a každý z nich ťahal svojím smerom.
Prvý kôň, ľudský duch reprezentovaný naším racionálnym mozgom, neustále zvažuje svet a snaží sa vytýčiť správny smer pohybu. Vedľa neho nezaostáva vírivá duša a jej vnútorný svet pocitov i hlbokých citov, emócií, vášní, radostí a sklamaní. A do tretice je tu ľudské telo, ktoré dokáže diktovať na základe vlastných potrieb, čo sa mu chce a čo sa mu nechce tak, až pri tom sám mozog i vnútorný svet citov zostávajú v nemom úžase stáť.

Chvíľky, v ktorých náš rozum, srdce i telo sú v harmonickej rovnováhe a ťahajú voz nášho života spoločnými silami jedným smerom, sú pomerne vzácne. Vtedy sme odrazu naplnení hlbokou životnou silou, láskou a bunky tela rezonujú zdravím.

Hľadajme ich. Vyhľadávajme okamihy, keď je náš vesmír čistý a jasný, keď sami cítime, že sa oplatí žiť. Možno tri divoké kone v nás vyladí chvíľa nad čajom z Himalájí, možno krása kvetov alebo zádumčivosť čínskych kaligrafií. Možno modré nebo nad horami či sen o krajinách, do ktorých odlietajú ťažné vtáky...

Alenka a Vlado Ondejčíkoví