UJI, CHRÁMY A ČAJ

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí

  Kúsok pod Kjótom sa nachádza malebné mestečko Udži. Má zvláštnu veľmi kultivovanú atmosféru. Pokojná, čistá rieka, ktorej voda sa považovala za najlepšiu vodu na čaj v Japonsku, preteká centrom Udži a na oboch brehoch kľukaté chodníčky spájajú chrámy postavené jeden vedľa druhého. Udži je mestom starých chrámov, záhrad, rozprávok, svätýň a čaju. Mnísi vo svojich chrámových záhradách zasadili jedny z prvých čajových kríčkov v Japonsku a vynikajúci čaj sa tu pestuje dodnes. Čaj z Udži je pojmom pre celý svet. Pestujú sa tu v neveľkých čajových záhradách dva najlepšie japonské čaje. Matča a gyokuro. 

MESTO CHRÁMOV A SVÄTÝŇ

   Udži určite malo svoje osobité čaro už pred storočiami, keď sem prichádzali mnísi, aby tu na zvlnených svahoch pahorkov nad riekou vybudovali svoje kláštory, chrámy a svätyne.

   Medzi starými javormi je tu ukrytá aj najstaršia svätyňa Japonska Udžigami. Pôsobí veľmi skromne a nenápadne ako studnička vedľa nej. Kirihara-sui, studnička s čistou vodou, je jedným zo siedmich najslávnejších prameňov, nazývaných Udži-siči-meisui, ktoré vyvierajú v okolí Udži.

   Najslávnejším chrámom v Udži je Byodoin. Práve kvôli nemu sem prichádza najviac návštevníkov. Chrám bol pred vyše tisícročím prepychovou vilou, no v roku 1052 ho majiteľ premenil na budhistický chrám stvárňujúci gokuraku-džo-do, čistú krajinu ako ideál budhizmu. Na štíte hlavnej haly stoja dve sochy vtáka Fénixa, ochraňujúce chrám.

ČAJ PRE KULTIVÁCIU ŽIVOTA

   V Udži boli vysadené jedny z prvých čajových kríčkov na území Japonska. Čaj vysádzali vo svojich kláštoroch budhistickí mnísi, šíriaci na ostrovoch svoje učenie.

   K nim patril i Eisai (1141-1215), zakladateľ budhistickej sekty rinzai, ktorý po svojom návrate zo študijnej cesty v Číne vysadil prvé čajové kríčky v oblasti Kjóta. V čínskych budhistických chrámoch sa zoznámil s čajom a získal veľký obdiv a úctu predovšetkým k jeho zdravotným účinkom. Preto si čajovníkové semená priniesol so sebou i do Japonska a tu ich aj vysadil. Pozberané čajové lístočky Eisai učil mníchov sušiť a mlieť na kamenných mlynoch na jemný prášok. Ten potom miešali s vodou a s obľubou popíjali. Eisai napísal o čaji knihu Kissa-yojo-ki, Pitie čaju pre kultiváciu života. V nej popisuje čaj ako prostriedok dosiahnutia dlhovekosti.

   Keďže mnísi začali ponúkať čaj v kláštoroch i hosťom a pocestným, začala sa rozširovať obľuba čaju a s tým aj jeho pestovanie a obchod. Čaj vstúpil do života Japoncov a kjótske Udži vstúpilo do histórie čaju.

NOVÝ ČAJOVÝ RITUÁL SENČA-DÓ

   Na pahorku Obaku v oblasti Udži stojí ďalší krásny kláštor - Mampukudži. Založil ho v r. 1661 čínsky zenový majster Jin-jüan (1592-1673), v Japonsku zná-my pod menom Ingen, ktorý prišiel na ostrovy šíriť učenie zenu.

Keďže v Číne sa už v tom čase tešilo veľkej obľube nie šľahanie čaju, ale zalievanie čajových lístočkov horúcou vodou, pripravoval si čaj i vo svojom japonskom kláštore rovnakým spôsobom. Popri vlastnej zenovej škole obaku založil i čajovú školu senča. Dodnes v kláštore Obakusan Mampu-kudži má svoje sídlo Japonská asociácia čajového ceremoniálu senča-dó.

STARÝ PREDAVAČ ČAJU

   Veľkým propagátorom čaju pôsobiacim v Udži a v Kjóte, bol trochu podivný excentrický intelektuálsky mních Baisaó (1675-1763), ktorého nazývali v duchu doby Starým predavačom čaju.

   Baisaó praktizoval cestu čaju senča, senča-do v každodennom živote. Dovtedy sa v Japonsku tradoval len klasický čajový seremoniál čanoyu, pri ktorom sa práškový čaj šľahal metličkou.

   Baisaó na staré kolená vyhlásil, že už nie je viac mníchom, ale sám je cestou a pod menom Kyugai odišiel z kláštora Mampukudži zenovej sekty Obaku. Cestoval po okolí Kjóta a na uliciach predával lístočky čaju senča z Udži, aké sa predtým pri čajovom obrade nikdy nepoužívali. Tvrdil, že každou miskou čaju šíri odkaz, malú duchovnú inštrukciu... Práve Baisaó ako prvý popísal nový čajový rituál senča. Pokladal čaj za sú-časť a podstatu zenu a za prejav slobodného a nezávislého života. Slovo zen a sen-ča sa nepodobajú len náhodou. Čaj ovplyvňoval filozofické myslenie ľudí...

   Baisaov filozofický postoj k čaju nasledovalo mnoho japonských literátov a mysliteľov nazývaných bundžin. (Podľa nich sa nazýva v bonsajistike ľahký literástky štýl bundžin, pretože takýto typ stromov mala rada intelektuálska elita.)

   Moderné zalievanie čajových lístkov prijala i trieda samurajov a nakoniec aj samotní šóguni a cisárska rodina. Práve pre nich sa pestoval v Udži ten najlepší čaj. Zberal sa skoro na jar, do jesene sa nechával dozrieť a potom sa panovníkovi prinášal v sprievodoch.

ČAJOVÉ ŠKOLY A ČAJOVNE V UDŽI

   Na bohatú čajovú históriu nadväzujú i veľké čajové domy, ktoré sa snažia zachovávať a rozširovať japonské čajové umenie v tej najčistejšej forme. K najkrajším a najznámejším čajovniam v Udži patrí Taihoan, Fukudžu-en so starou keramickou dielňou Asahi a čajovňou Šunsoro a Takumi no Yakata.

   Čajovne sú postavené v klasickom štýle prevažne z dreva a tradičných materiálov. Ponúknu vám vynikajúce gyokuro, ktoré sa pestuje hneď v susednej doline, alebo si môžete vychutnať výbornú matču vyšľahanú v čawane bambusovou metličkou. Vítaní sú hostia, ktorí sa chcú nechať zasvätiť do čajového umenia hlbšie. A tak si môžete pomlieť vlastnú matču na kamennom mlyne, naučiť sa pravidlá čajových rituálov čanoju alebo senča, prípadne si vysušiť čerstvo nazberané lístočky čaju na horúcej platni, alebo dokonca na veľkom džotane. Práve džotan, ktorý znamenal nový smer spracovania čaju v Japonsku, prišiel na svet tu v Udži.

UDŽI SEIHO - NOVÁ CHUŤ ČAJU SENČA

   V roku 1738 prišiel 58-ročný čajový majster Nagatani Soen žijúci v Udži s novou, progresívnou myšlienkou, ako spracovať čerstvo nazbierané a zaparené čajové lístočky tak, aby si čaj zachoval čo najvyšší obsah aromatických látok a získal spracovaním čo najkrajšiu vôňu. Inšpiroval sa čínskymi metódami sušenia čaju Dračia studňa na horú-cich wokoch. Zaparené lístočky postupne roloval rukami na veľkých vyhrievaných stoloch nazývaných džotan (jotan). Čajoví majstri dlaňami treli nazbierané lístočky a púčiky čaju niekoľko hodín o plochý džotan. Pritom sa narušili bunkové steny lístočkov a enzýmy i silice sa dostali na povrch. Listy postupne strácali vodu, sušili sa získavali krásny tvar plochých ihličiek typických pre senču. Nakoniec sa zoradili do štvorca s krúžkom uprostred. Toto spracovanie čajových lístočkov sa nazýva Udži Seiho - Udžijská metóda spracovania čaju senča. Táto metóda sa storočiami veľmi osvedčila a principiálne sa používa v moderných technológiách spracovania čaju dodnes. 

SLÁVNE GYOKURO - NAJLEPŠÍ ČAJ JAPONSKA

   Gyokuro sa po prvý raz vyrobilo v záhrade Koyama-en v čajovej oblasti Udži (časť Ogura) na konci doby Edo. Tu sa už dlhšiu dobu pestoval a spracovával kvalitný čaj, ktorý sa mlel na jemný práškový čaj matča. Producentom napadlo zmeniť technológiu a nazberané čajové lístky usušiť metódou, akú zaviedol na spracovanie čaju senča Nagatani Soen. Výsledkom boli nadšení. Nový čaj mal vysoko cenenú tmavú zelenú farbu a jedinečnú, nezameniteľnú vôňu. Prvé gyokuro bolo na svete.

ČAJOVÉ PLANTÁŽE A FABRIKY V UDŽI

   Aj dnes sa na malých plantážach v Udži pestujú čajové kríčky kva-litných odrôd čaju. Výrobcovia a pestovatelia čaju zostali verní osved-čenej tradícii a v Udži sa stále produkuje výborné gyokuro a matča. Dva čajové druhy, ktoré sú pýchou Japonska. Čaj sa zberá iba na jar (1. zber = Ičibanča) a pred zberom sa na 3 týždne celé plantáže zakryjú rohožami, aby zatienenie zvýšilo tvorbu zeleného farbiva chlorofylu v čajových lístočkoch. Hoci Japonci preferujú strojový zber čaju, púčiky pre gyokuro a matču sa zberajú ručne, tak ako kedysi. Čajové fabriky však aj v Udži využívajú modernú japonskú techniku. Kvalitné gyokuro po spracovaní zreje v chladných priestoroch čajových fabrík, kde nás pustili len pod podmienkou, že nebudeme fotografovať. Tajomstvá správneho zretia čaju si i dnešní producenti dobre strážia.

JESENNÉ SLÁVNOSTI ČAJU - KUČIKIRI NO GI

   Na jeseň, keď má gyokuro a matča tú správnu zrelosť sa v Udži konajú jesenné slávnosti čaju Kučikiri no Gi. Čaj sa vynáša z priestorov kuradaši, kde zrel v chlade v keramických nádobách uzavretých tradič-ným spôsobom. Voda na čaj sa naberie naberačkou spod mosta zo stredného prúdu rieky Udži, meditatívne sa prinesie chodníčkom pomedzi červené javory do chrámu Košodži (str.24). Tu sa čaj posvätí a hlavný čajový majster ho ceremoniálne pripraví pre prítomných.

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Autori textu a fotografií:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra